Hein, Christoph

Text hesla

Hein [hajn], Christoph, 8. 4. 1944 Heinzendorf, dnes Jasienica, Poľsko — nemecký spisovateľ. R. 1971 – 79 dramaturg v berlínskom divadle Volksbühne, kde bola 1974 inscenovaná jeho hra Schlötel alebo No čo už (Schlötel oder Was solls, vydaná 1981), v ktorej zobrazil podobne ako v hrách Cromwell (uvedená 1980, vydaná 1981), Lassalle sa pýta pána Herberta na Soňu (Lassalle fragt Herr Herbert nach Sonja, uvedená 1980, vydaná 1981) a Rytieri okrúhleho stola (Die Ritter der Tafelrunde, vydaná i uvedená 1989; sfilmovaná 1990, réžia Fritz Bornemann) každodenné problémy v bývalej NDR.

Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Pozvanie na Lever Bourgeois (Einladung zum Lever Bourgeois, 1980), ktorá vyšla aj v NSR v skrátenej verzii pod názvom Cesta nocou a skoré ráno (Nachtfahrt und früher Morgen, 1982). Autor ironicko-kritických reflexií Cudzí priateľ (Der fremde Freund, 1982; slov. 1989), románov Hornov koniec (Horns Ende, 1985; slov. 1988), Hráč tanga (Der Tangospieler, 1989; sfilmovaný 1991, réžia Roland Gräf), Willenbrock (2000; sfilmovaný 2005, réžia Andreas Dresen), Osídlenie (Landnahme, 2004; slov. 2006), Záhrada detstva (In seiner frühen Kindheit ein Garten, 2005), Pani Pavla Trousseanová (Frau Paula Trousseau, 2007), Weiskernov odkaz (Weiskerns Nachlass, 2011), Vzdor (Trutz, 2017), zbierky článkov a príhovorov z 1987 – 90 Piaty základný počtový úkon (Die fünfte Grundrechenart, 1990), autobiografie Od úplného začiatku (Von allem Anfang an, 1997).

R. 1998 – 2000 predseda nemeckého PEN klubu. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru (2002).

Text hesla

Hein [hajn], Christoph, 8. 4. 1944 Heinzendorf, dnes Jasienica, Poľsko — nemecký spisovateľ. R. 1971 – 79 dramaturg v berlínskom divadle Volksbühne, kde bola 1974 inscenovaná jeho hra Schlötel alebo No čo už (Schlötel oder Was solls, vydaná 1981), v ktorej zobrazil podobne ako v hrách Cromwell (uvedená 1980, vydaná 1981), Lassalle sa pýta pána Herberta na Soňu (Lassalle fragt Herr Herbert nach Sonja, uvedená 1980, vydaná 1981) a Rytieri okrúhleho stola (Die Ritter der Tafelrunde, vydaná i uvedená 1989; sfilmovaná 1990, réžia Fritz Bornemann) každodenné problémy v bývalej NDR.

Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Pozvanie na Lever Bourgeois (Einladung zum Lever Bourgeois, 1980), ktorá vyšla aj v NSR v skrátenej verzii pod názvom Cesta nocou a skoré ráno (Nachtfahrt und früher Morgen, 1982). Autor ironicko-kritických reflexií Cudzí priateľ (Der fremde Freund, 1982; slov. 1989), románov Hornov koniec (Horns Ende, 1985; slov. 1988), Hráč tanga (Der Tangospieler, 1989; sfilmovaný 1991, réžia Roland Gräf), Willenbrock (2000; sfilmovaný 2005, réžia Andreas Dresen), Osídlenie (Landnahme, 2004; slov. 2006), Záhrada detstva (In seiner frühen Kindheit ein Garten, 2005), Pani Pavla Trousseanová (Frau Paula Trousseau, 2007), Weiskernov odkaz (Weiskerns Nachlass, 2011), Vzdor (Trutz, 2017), zbierky článkov a príhovorov z 1987 – 90 Piaty základný počtový úkon (Die fünfte Grundrechenart, 1990), autobiografie Od úplného začiatku (Von allem Anfang an, 1997).

R. 1998 – 2000 predseda nemeckého PEN klubu. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru (2002).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hein, Christoph [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-06-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hein-christoph