Hausmann, Raoul

Hausmann, Raoul, 12. 7. 1886 Viedeň – 1. 2. 1971 Limoges — rakúsky umelec, autor fotomontáží, maliar, fotograf, grafik, básnik a teoretik výtvarného umenia.

Maliarske vzdelanie získal u svojho otca, maliara Victora Hausmanna (*1859, †1920). R. 1900 odišiel do Berlína, kde sa neskôr stal kľúčovou postavou berlínskeho dadaizmu. V raných dielach bol ovplyvnený expresionizmom, vytváral olejomaľby (Modrý akt, 1916) a drevorezy a publikoval množstvo teoretických a satirických článkov. R. 1918 spoločne s R. Huelsenbeckom, G. Groszom a J. Heartfieldom vytvoril jadro berlínskeho centra dadaizmu (1918 – 22). Od 1918 sa venoval tvorbe tzv. numerických malieb, koláží, fotomontáží (Tatlin doma, 1920) a asambláží vytváraných z nájdených objektov (Mechanická hlava: Duch našej doby, 1919), v ktorých preferoval automatizmus v tvorbe i používanie nových materiálov. Sústredil sa aj na tvorbu tzv. optofonickej poézie (alebo tzv. zvukovej poézie), ktorá je založená na náhodnom zoskupovaní písmen, pričom dôraz sa kladie na ich zvukový efekt (Optofonická báseň, 1918). Jeho diela sú ironickou oslavou modernej technológie a kultúry a majú výrazný kritický sociálno-politický charakter. Používal architektonické tvary, ktoré anticipujú konštruktivistickú estetiku a smerujú k abstrakcii (Abstraktný Obraz — Myšlienka, 1921). Vyjadroval v nich svoje filozofické názory, nasledoval a rozvíjal mystickú monistickú tradíciu, podľa ktorej je všetka hmota preniknutá duchom jednoty. Neskôr sa intenzívne venoval najmä fotografii, pričom o nej publikoval množstvo teoretických článkov, tvoril fotogramy, rayogramy a piktogramy. V jeho fotografiách plnia svetlo, tvar a tieň úlohu štruktúry. R. 1933 opustil Nemecko, 1938 sa usadil vo Francúzsku. Na konci 50. rokov 20. storočia sa opäť vrátil k maľbe (Znamenie, 1962) a publikoval množstvo retrospektívnych kníh.