Hanula, Jozef
Jozef Hanula: Andrej Hlinka, 1938, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
Hanula, Jozef, 6. 4. 1863 Liptovské Sliače, okres Ružomberok – 22. 8. 1944 Spišská Nová Ves — slovenský maliar, reštaurátor, pedagóg a publicista.
R. 1878 – 80 pôsobil ako maliarsky pomocník v Spišskej Kapitule, 1880 – 82 a 1885 – 88 študoval na Krajinskej škole kreslenia v Budapešti, 1891 – 92 súkromne u Simona Hollósyho v Mníchove a 1892 – 96 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Od 1896 žil v Chrasti nad Hornádom. Pedagogicky bol činný ako učiteľ kreslenia na Štátnej reálnej škole v Žiline (1918 – 19) a na meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi (1919 – 34). Počas štúdia v Mníchove realizoval viacero kresieb a olejových štúdií (Dievčatko s rukávnikom, 1892). R. 1895 vytvoril maľbu s historickým námetom smrti arcibiskupa Pála Tomoriho v bitke pri Moháči 1526 (1896 vystavená na miléniových oslavách v Budapešti; v súčasnosti stratená).
Na Slovensku sa venoval nástennej maľbe v kostoloch, ktorých vyzdobil okolo 40 (napr. Spišský Hrušov, 1896; Ružomberok, 1902 – 03; Valaská Dubová, 1904; Liptovské Revúce, 1912; Sedlice, 1918). V sakrálnych nástenných figurálnych kompozíciách sa prejavil jeho osobitý ideový program, ktorý spájal náboženské a národné témy i určitý štýlový konzervativizmus. Okolo 1900 sa priklonil k ľudovému žánru, jeho diela sa vyznačovali linearizmom. R. 1902 sa zúčastnil na výstave v Hodoníne, 1903 sa stal členom výtvarnej skupiny národne orientovaných maliarov Grupa uhorsko-slovenských maliarov. Jedným z jeho najznámejších obrazov je Na rodnej hrude (1908, replika 1918), ktorý predstavuje kritickorealistickú polohu jeho diela. Maľoval aj portréty (Podobizeň umelcovej ženy, 1916) a figurálne národopisné štúdie (Čipkárka, 1928). Od 1908 pôsobil ako knižný ilustrátor, 1918 – 22 redigoval týždenník Tatry. R. 1919 spoluzakladal Spolok slovenských umelcov v Martine. Jeho dielo je zastúpené vo väčšine slovenských galérií a múzeí.