háďatká

Text hesla

háďatká, Tylenchida — rad pôdnych, sladkovodných alebo parazitických živočíchov z kmeňa hlístovce. Majú nečlánkované, len niekoľko mm dlhé nitkovité telo, v ústach bodavý orgán (tzv. stilet). Sú oddeleného pohlavia, vývin vajíčok, ktoré znášajú do pôdy alebo na rastliny, trvá niekoľko dní alebo týždňov; nepriaznivé obdobia prežívajú aj 20 – 30 rokov v stave anabiózy. V rastlinách parazitujú napr. druhy háďatko zemiakové (Heterodera rostochiensis), ktoré spôsobuje žltnutie, hnednutie až odumretie koreňov a hľúz zemiakov, háďatko pšenicové (Anguina tritici), ktoré premieňa klásky pšenice vyžieraním ich obiliek na hálky obsahujúce až niekoľko tisíc lariev, a do 2 mm dlhé háďatko repné (Heterodera schachti), ktorého larvy pomocou stiletu vyciciavajú korienky buliev repy, čím zabraňujú príjmu živín z pôdy, korene sa zdurujú a dochádza k morfologickým deformáciám; masové napadnutie spôsobuje žltnutie listov. Niektoré háďatká parazitujú v hmyze, napr. druh Tylenchus aptini v strapkách. Druhy z rodu Strongyloides parazitujúce najmä v tenkom čreve človeka a veľmi mladých zvierat vyvolávajú strongyloidózu, napr. Strongyloides papillosus pri prežúvavcoch, králikoch a zajacoch v každom veku, Strongyloides westeri pri žriebätách do jedného roka a Strongyloides ransomi pri prasiatkach vo veku 3 – 4 týždňov. Parazitom človeka, opice a mačky je háďatko črevné (Strongyloides stercoralis).

Text hesla

háďatká, Tylenchida — rad pôdnych, sladkovodných alebo parazitických živočíchov z kmeňa hlístovce. Majú nečlánkované, len niekoľko mm dlhé nitkovité telo, v ústach bodavý orgán (tzv. stilet). Sú oddeleného pohlavia, vývin vajíčok, ktoré znášajú do pôdy alebo na rastliny, trvá niekoľko dní alebo týždňov; nepriaznivé obdobia prežívajú aj 20 – 30 rokov v stave anabiózy. V rastlinách parazitujú napr. druhy háďatko zemiakové (Heterodera rostochiensis), ktoré spôsobuje žltnutie, hnednutie až odumretie koreňov a hľúz zemiakov, háďatko pšenicové (Anguina tritici), ktoré premieňa klásky pšenice vyžieraním ich obiliek na hálky obsahujúce až niekoľko tisíc lariev, a do 2 mm dlhé háďatko repné (Heterodera schachti), ktorého larvy pomocou stiletu vyciciavajú korienky buliev repy, čím zabraňujú príjmu živín z pôdy, korene sa zdurujú a dochádza k morfologickým deformáciám; masové napadnutie spôsobuje žltnutie listov. Niektoré háďatká parazitujú v hmyze, napr. druh Tylenchus aptini v strapkách. Druhy z rodu Strongyloides parazitujúce najmä v tenkom čreve človeka a veľmi mladých zvierat vyvolávajú strongyloidózu, napr. Strongyloides papillosus pri prežúvavcoch, králikoch a zajacoch v každom veku, Strongyloides westeri pri žriebätách do jedného roka a Strongyloides ransomi pri prasiatkach vo veku 3 – 4 týždňov. Parazitom človeka, opice a mačky je háďatko črevné (Strongyloides stercoralis).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Háďatká [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hadatka