habilitácia

habilitácia [lat.] — proces (tzv. habilitačné konanie), v rámci ktorého sa na vysokých školách získava vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul docent; aj dosiahnutie a udelenie tohto titulu. Habilitovať sa môže odborník, ktorý vedecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole a spĺňa kritériá na habilitáciu docentov v jednotlivých študijných odboroch. Vysoká škola, kde sa habilitácie uskutočňujú, musí mať priznané práva na habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov konkrétnych študijných odborov. Právo na habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov udeľuje vysokej škole minister školstva na návrh Akreditačnej komisie, ktorá posudzuje spôsobilosť vysokej školy uskutočňovať habilitačné a vymenúvacie konanie. Habilitácia sa realizuje v zmysle zákona o vysokých školách (2002) a Vyhlášky Ministerstva školstva SR o postupe získavania vedecko-pedagogických alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor (2005). Okrem formálnych procedúr je hlavnou súčasťou habilitačného konania predloženie a obhájenie habilitačnej práce a prednesenie habilitačnej prednášky. O výsledku habilitačného konania a udelení titulu docent rozhoduje vedecká rada fakulty, na ktorej sa habilitačné konanie uskutočňuje. Dekrét o udelení titulu docent vydáva uchádzačovi rektor príslušnej vysokej školy. Pôvodne (do 1950) sa habilitáciou nadobudlo oprávnenie externe vyučovať na vysokej škole u tých odborníkov, ktorí neboli v pracovnom vzťahu s vysokou školou; takýto odborník sa stal tzv. súkromným docentom. R. 1980 boli habilitácie zrušené a titul docent sa získaval vymenovaním ministrom školstva. Zrušenie habilitácie tak zapríčinilo istú devalváciu dosiahnutia titulu docent, pretože okrem odborných kritérií sa uplatňovali aj ideologické kritériá. Po 1989 sa v súvislosti s reformou vysokoškolského vzdelávania habilitácie znovu obnovili a stali sa všeobecnou podmienkou na získanie príslušného titulu.