Habeas Corpus Act

Text hesla

Habeas Corpus Act [-kor- ekt; lat. + angl.] — zákon odhlasovaný anglickým parlamentom 1679 za vlády Karola II. Významný ústavný akt, ktorého úlohou bolo chrániť osobnú slobodu občanov pred svojvoľným zatknutím, resp. neoprávneným zadržaním a uväznením. Podľa tohto zákona mohol byť jednotlivec uväznený iba na základe súdneho rozhodnutia a nikto nemohol byť zatknutý bez písomného príkazu sudcu. Zadržané osoby aj ich príbuzní a známi mali právo požiadať súd, aby zadržaný bol predvedený pred súd (sudcu), a to v stanovenej lehote (spravidla do troch dní od zadržania). Pred ním sa preskúmali dôvody uväznenia, s ktorými mal sudca zadržaného oboznámiť, ako aj rozhodnúť o jeho prepustení alebo ponechaní vo väzbe. Sudca, ktorý to odmietol urobiť, mohol byť potrestaný pokutou alebo stratou úradu. Potrestaný mohol byť aj orgán, ktorý odoprel predviesť zadržaného pred súd. Nedostatkom zákona bolo, že vláda mala právo kedykoľvek v prípade potreby prerušiť jeho účinnosť, čo aj často využívala. Ten, kto bol už raz prepustený na slobodu, nesmel byť z rovnakého dôvodu znovu zadržaný a uväznený a zákon umožnil tiež prepustiť uväzneného aj po zložení peňažnej záruky (kaucie) a sľube, že sa dostaví pred súd. Požiadavka práva na spravodlivý súdny proces (angl. due process of law) sa objavila už v 14. stor. Habeas Corpus Act formálne potvrdil historickú trestnoprávnu tradíciu habeas corpus. Ako dôležitý právny dokument obraňujúci základné práva a slobody občanov patrí k základným prameňom štátneho práva v Spojenom kráľovstve. Práva zo zákona Habeas Corpus Act patria k procesným právam, ktoré získali občania od kráľa, a dostali sa aj do ústavných dokumentov USA.

Text hesla

Habeas Corpus Act [-kor- ekt; lat. + angl.] — zákon odhlasovaný anglickým parlamentom 1679 za vlády Karola II. Významný ústavný akt, ktorého úlohou bolo chrániť osobnú slobodu občanov pred svojvoľným zatknutím, resp. neoprávneným zadržaním a uväznením. Podľa tohto zákona mohol byť jednotlivec uväznený iba na základe súdneho rozhodnutia a nikto nemohol byť zatknutý bez písomného príkazu sudcu. Zadržané osoby aj ich príbuzní a známi mali právo požiadať súd, aby zadržaný bol predvedený pred súd (sudcu), a to v stanovenej lehote (spravidla do troch dní od zadržania). Pred ním sa preskúmali dôvody uväznenia, s ktorými mal sudca zadržaného oboznámiť, ako aj rozhodnúť o jeho prepustení alebo ponechaní vo väzbe. Sudca, ktorý to odmietol urobiť, mohol byť potrestaný pokutou alebo stratou úradu. Potrestaný mohol byť aj orgán, ktorý odoprel predviesť zadržaného pred súd. Nedostatkom zákona bolo, že vláda mala právo kedykoľvek v prípade potreby prerušiť jeho účinnosť, čo aj často využívala. Ten, kto bol už raz prepustený na slobodu, nesmel byť z rovnakého dôvodu znovu zadržaný a uväznený a zákon umožnil tiež prepustiť uväzneného aj po zložení peňažnej záruky (kaucie) a sľube, že sa dostaví pred súd. Požiadavka práva na spravodlivý súdny proces (angl. due process of law) sa objavila už v 14. stor. Habeas Corpus Act formálne potvrdil historickú trestnoprávnu tradíciu habeas corpus. Ako dôležitý právny dokument obraňujúci základné práva a slobody občanov patrí k základným prameňom štátneho práva v Spojenom kráľovstve. Práva zo zákona Habeas Corpus Act patria k procesným právam, ktoré získali občania od kráľa, a dostali sa aj do ústavných dokumentov USA.

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 17. apríla 2018.

citácia

Habeas Corpus Act [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/habeas-corpus-act