habánska fajansa

Text hesla

habánska fajansa — úžitková a dekoratívna keramika zhotovovaná habánmi približne v období 1590 – 1730, charakteristická vysokou technickou i umeleckou úrovňou.

Habáni vyrábali fajansu už na Morave a po príchode na Slovensko udomácnili technológiu jej výroby aj na jeho území. Najvýznamnejšie centrá na Slovensku boli Boleráz, Brodské, Častá, Dechtice, Dobrá Voda, Farkašín (dnes Vlčkovce), Košolná, Moravský Svätý Ján, Sobotište, Stupava, Trenčín a i.

Habánska fajansa prechádzala viacerými vývinovými obdobiami. Rané práce pochádzajúce z konca 16. a zač. 17. stor. (najstarší zachovaný džbán je datovaný 1593) sú z hľadiska tvaru výrazne ovplyvnené talianskou renesančnou majolikou (najmä produkciou dielní vo Faenze) a charakteristické jednoduchým ornamentálnym dekorom, ktorý je najčastejšie tvorený štylizovaným rastlinným motívom (tulipány, granátové jabĺčka; zobrazovanie ľudskej postavy a zvierat zakazoval predpis z 1612) doplneným iniciálami a letopočtom. Niekedy je dekor tvorený iba monogramom, prípadne erbom, umiestneným na čelnej strane hladkej bielej nádoby. Dekor bol maľovaný farbami tzv. vysokého žiaru (modrá, žltá, zelená, mangánová) na bielom podklade. Od 50. rokov 17. stor. sa popri týchto výrobkoch zhotovovali aj predmety s kobaltovomodrou glazúrou (→ kobaltový dekor). V 2. pol. 17. stor. bola výzdobná škála habánskej fajansy ovplyvnená holandskou a tureckou fajansou, ako aj čínskym porcelánom. Od 60. rokov 17. stor. sa začali objavovať aj zvieracie, neskôr i figurálne motívy, napr. náboženské výjavy.

S postupujúcou asimiláciou habánov začala habánska fajansa po 1685 prechádzať zložitým a dlhodobým procesom zľudovenia (habánsko-slovenská, resp. slovensko-habánska fajansa). Jednotlivé strediská výroby fajansy začali postupne nadobúdať osobitý charakter, ktorý sa plne rozvinul a prejavil v západoslovenskej ľudovej fajanse 19. stor. (→ džbánkarstvo). Vplyv domáceho prostredia viedol k zmene sortimentu zhotovovaných nádob a priniesol i transformáciu starých výzdobných motívov, ako aj uplatňovanie nových, najmä figurálnych motívov.

Text hesla

habánska fajansa — úžitková a dekoratívna keramika zhotovovaná habánmi približne v období 1590 – 1730, charakteristická vysokou technickou i umeleckou úrovňou.

Habáni vyrábali fajansu už na Morave a po príchode na Slovensko udomácnili technológiu jej výroby aj na jeho území. Najvýznamnejšie centrá na Slovensku boli Boleráz, Brodské, Častá, Dechtice, Dobrá Voda, Farkašín (dnes Vlčkovce), Košolná, Moravský Svätý Ján, Sobotište, Stupava, Trenčín a i.

Habánska fajansa prechádzala viacerými vývinovými obdobiami. Rané práce pochádzajúce z konca 16. a zač. 17. stor. (najstarší zachovaný džbán je datovaný 1593) sú z hľadiska tvaru výrazne ovplyvnené talianskou renesančnou majolikou (najmä produkciou dielní vo Faenze) a charakteristické jednoduchým ornamentálnym dekorom, ktorý je najčastejšie tvorený štylizovaným rastlinným motívom (tulipány, granátové jabĺčka; zobrazovanie ľudskej postavy a zvierat zakazoval predpis z 1612) doplneným iniciálami a letopočtom. Niekedy je dekor tvorený iba monogramom, prípadne erbom, umiestneným na čelnej strane hladkej bielej nádoby. Dekor bol maľovaný farbami tzv. vysokého žiaru (modrá, žltá, zelená, mangánová) na bielom podklade. Od 50. rokov 17. stor. sa popri týchto výrobkoch zhotovovali aj predmety s kobaltovomodrou glazúrou (→ kobaltový dekor). V 2. pol. 17. stor. bola výzdobná škála habánskej fajansy ovplyvnená holandskou a tureckou fajansou, ako aj čínskym porcelánom. Od 60. rokov 17. stor. sa začali objavovať aj zvieracie, neskôr i figurálne motívy, napr. náboženské výjavy.

S postupujúcou asimiláciou habánov začala habánska fajansa po 1685 prechádzať zložitým a dlhodobým procesom zľudovenia (habánsko-slovenská, resp. slovensko-habánska fajansa). Jednotlivé strediská výroby fajansy začali postupne nadobúdať osobitý charakter, ktorý sa plne rozvinul a prejavil v západoslovenskej ľudovej fajanse 19. stor. (→ džbánkarstvo). Vplyv domáceho prostredia viedol k zmene sortimentu zhotovovaných nádob a priniesol i transformáciu starých výzdobných motívov, ako aj uplatňovanie nových, najmä figurálnych motívov.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Habánska fajansa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/habanska-fajansa