Haag
Haag [hág, hol. hách], Den Haag, ’s-Gravenhage — mesto v západnom Holandsku neďaleko pobrežia Severného mora, od ktorého ho delí asi 3 km široký pás piesočných dún, administratívne stredisko provincie Zuid-Holland; 528-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia okolo 700-tis. obyvateľov. Priemysel polygrafický, papiernický, chemický, gumársky, strojársky, potravinársky, výroba porcelánu a fajansy. Rybársky prístav, kontajnerová základňa.
Vzniklo pri poľovníckom hrade založenom 1250, prvýkrát písomne doložené 1370. Po vytvorení Spojených nizozemských provincií 1581 sídlo generálnych stavov, od konca 16. stor. rezidencia miestodržiteľa, 1815 – 30 sídelné mesto kráľov Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 holandského kráľa, parlamentu, vlády, ako aj viacerých ústredných štátnych orgánov (hlavné mesto Holandska je Amsterdam). Sídlo vyše 60 zahraničných zastupiteľských úradov, viacerých medzinárodných inštitúcií (napr. Medzinárodný súdny dvor, Stály arbitrážny dvor) a nadnárodných obchodných spoločností, miesto konania mnohých významných diplomatických rokovaní a konferencií (napr. haagskych mierových konferencií). Haag nebol nikdy opevnený, štatút mesta získal až 1811. Počas 2. svetovej vojny silno poškodený, veľká časť bola znovuvybudovaná.
Stavebné pamiatky: komplex historických budov Binnenhof, ku ktorého najstarším častiam patria neskororománsky Rolsaal (okolo 1250) a ranogotický Ridderzaal (1280), neskorogotický kostol Grote Kerk (1399) a stará radnica (1564, v 18. a 19. stor. rozšírená); kráľovský letohrádok Huis ten Bosch (1645 – 52); renesančný kostol Nieuwe Kerk (1654), bývalý kráľovský palác Nordeinde (17. stor.), kráľovský palác Lange Voorhout (18. stor.), neorenesančný Palác mieru (Vredespaleis, 1909 – 13; sídlo Medzinárodného súdneho dvora a Haagskej akadémie medzinárodného práva), kongresové centrum Congresgebouw (1958 – 69, J. J. P. Oud). Významné kultúrne, vedecké a turistické stredisko. Viaceré významné múzeá, napr. mestské múzeum Gemeentemuseum (1935 podľa plánov H. P. Berlageho) so zbierkami umenia 19. – 20. stor., umeleckoremeselných výrobkov (z keramiky, skla, drahých kovov; mobiliár) a odievania (vyše 40-tis. kusov historických a súčasných odevov, módnych doplnkov a šperkov); poštové múzeum a i., galérie, napr. Mauritshuis (kráľovská obrazáreň založená 1822 s významnými zbierkami flámskeho a holandského maliarstva; sídli v klasicistickom paláci postavenom 1633 – 44 J. van Campenom a P. Postom), Rijksmuseum Mesdag (francúzske a holandské maliarstvo 19. – 20. stor.), divadlá (Kráľovské divadlo) ap. Vysoké školy (Kráľovská akadémia výtvarného umenia, Kráľovské konzervatórium hudby a tanca) a i. vzdelávacie a vedecké inštitúcie (Haagska akadémia medzinárodného práva, štátny archív, Kráľovská knižnica a i.).
Súčasťou Haagu sú prímorské letoviská Scheveningen (bývalá rybárska dedina, dnes predmestie Haagu vzdialené 5 km od centra, s niekoľko km dlhou a 100 m širokou plážou s jemným pieskom) a Kijkduin. Súčasťou aglomerácie Haagu je o. i. mesto Leidschendam, v ktorého blízkosti boli počas stavebných prác 1991 objavené zvyšky tzv. Corbulovho prieplavu vykopaného 47 n. l. rímskymi vojakmi počas ťaženia Gnaea Domitia Corbula (†67 n. l.) proti Frízom. V blízkosti Haagu chránené oblasti piesočných dún, juhovýchodne od pobrežia rozárium s viac ako 20-tis. ružami v 350 kultivaroch; medzi Haagom a Leidenom intenzívne pestovanie okrasných cibuľovín.