granulované viaczložkové hnojivá

granulované viaczložkové hnojivá, GVH — tuhé priemyselné hnojivá v granulovanej forme, obsahujúce dva alebo najčastejšie tri biogénne prvky (dusík, fosfor, draslík). Dôležitým ukazovateľom ich použiteľnosti a účinnosti je pomer živín, ktoré obsahujú (udáva sa vždy v poradí: dusík, fosfor, draslík, t. j. N : P : K). Celková koncentrácia (obsah) čistých živín v GVH sa vyjadruje v percentách, pričom každá granula obsahuje presne normovaný obsah dvoch alebo troch čistých živín. GVH môžu byť dvojzložkové (NP hnojivá) alebo trojzložkové (NPK hnojivá). Pripravujú sa miešaním jednozložkových granulovaných hnojív (zmesové hnojivá) alebo sa vyrábajú rozkladom prírodných fosfátov minerálnymi kyselinami (kombinované hnojivá) alebo integrovaným postupom, pri ktorom do výrobného procesu vstupuje jednozložkové hnojivo spolu s hnojivovými roztokmi a polovýrobkami. Vyššiu agronomickú účinnosť majú kombinované GVH a hnojivá pripravené integrovaným technologickým postupom, pretože každá granula obsahuje živiny v tom istom množstve ako celé hnojivo. K dvojzložkovým GVH patria amofos a diamóniumfosfát, ktoré sa okrem priameho hnojenia často používajú aj ako nosiče živín (najmä oxidu fosforečného P₂O₅) pri integrovanom výrobnom postupe GVH.

Kombinované GVH sú najrozšírenejším produktom chemického priemyslu. Spočiatku sa vyrábali rozkladom prírodných fosfátov kyselinou dusičnou; na zníženie pomeru CaO a P₂O₅, teda na odstraňovanie nadbytočného vápnika, a na zvýšenie podielu P₂O₅ v asimilovateľnej forme sa používali kyselina sírová (nitrosulfátové NPK) a oxid uhličitý (nitrokarbonátové NPK) alebo sa rozpustená masa ochladila a kryštály dusičnanu vápenatého sa mechanicky odstránili (vymrazované NPK). Neskôr sa do procesu rozkladu začala pridávať kyselina fosforečná, ktorá viaže nadbytok vápnika a jej soli, ktoré sú súčasťou hnojiva, zvyšujú obsah P₂O₅ v hnojive. Na prípravu trojzložkového hnojiva sa pri obidvoch postupoch do rozpustenej masy pridáva draselná soľ, ale pri použití kyseliny fosforečnej sa môže pridať aj dusíkatá zložka, napr. síran amónny. Tento spôsob preto umožňuje pripraviť viacero druhov GVH s rôznym pomerom čistých živín, s rôznou úrovňou rozpustnosti P₂O₅, ako aj s rozdielnou celkovou koncentráciou čistých živín. Prvé výrobné procesy umožňovali výrobu kombinovaných hnojív s celkovou koncentráciou živín 32 – 36 %, proces s využitím kyseliny fosforečnej umožňuje výrobu NPK s podstatne vyššou koncentráciou živín a navyše pomer živín je variabilný (najžiadanejším NPK hnojivom je typ s obsahom živín N : P₂O₅ : K₂O = 15 : 15 : 15).

GVH sú rozšíreným a všestranným fyziologicky slabo kyslým hnojivom. Vhodné sú na hnojenie všetkých plodín ako základné hnojivo, ako aj na prihnojovanie počas vegetácie. Na hnojenie zeleniny a ovocných drevín sa používajú najmä hnojivá s obsahom draslíka v bezchloridovej forme, ktoré obsahujú stopové prvky (napr. Cererit obsahuje mangán, zinok, bór, meď a molybdén). Takéto NPK hnojivo sa nazýva komplexné, pretože obsahuje všetky biogénne prvky i mikroelementy potrebné na zdravý vývin plodín.