granátové jabĺčko

granátové jabĺčko, granátové jablko — žlto- až hnedočervený guľatý plod granátovníka púnskeho s priemerom okolo 12 cm, chutné a osviežujúce ovocie. Má nápadnú korunu z pretrvávajúceho zväčšeného kalicha s dozadu ohnutými cípmi, dve komôrkovité, nad sebou ležiace časti s rozvetvenými priehradkami (vo vrchnej časti 3, v spodnej 6 – 9) s množstvom jedlých semien obalených ružovým až červenopurpurovým sklovitým šťavnatým sladkým až kyslým zdužnateným osemením. Zo šťavy obsahujúcej prevažne cukry (20 %) a vitamín C sa vyrábajú osviežujúce nápoje a sirupy (napr. grenadína a šerbet), želé i víno, ktoré sa užíva proti horúčke a prechladnutiu a už v starovekom Egypte sa považovalo za nápoj lásky. Šťavou sa ochucujú aj rôzne ovocné šaláty. Z drsnej hrubokožovitej šupky bohatej na triesloviny sa v minulosti vyrábal atrament a farba na koberce, vlnu alebo hodváb, v súčasnosti surovina na výrobu liečiv (napr. proti črevným parazitom, hnačke a dyzentérii) a i. V Gruzínsku sa semená používajú ako korenie do omáčok, napr. do gruzínskeho národného jedla kupaty.

Granátové jabĺčko Rimania nazývali aj púnske jablko (latinsky malum Punicum; podľa Púnov, t. j. Feničanov usadených na pobreží severnej Afriky v Kartágu, ktorí granátové jabĺčka do Európy dovážali), niekedy aj zrnité jablko (malum granatum, z latinského granum = zrno; jablká plné semien); jeho názov môže byť odvodený aj z toho, že šupka niekoľko mesiacov po dozretí a usušení praskne a vystrelí semená do okolia.

Podľa tradície aj ovocie zo stromu poznania, ktoré podľa biblického podania zjedli prví ľudia Adam a Eva, bolo granátové jabĺčko. Známy ikonografický symbol a dekoratívny prvok. Pre početné semená bolo granátové jabĺčko v staroveku atribútom vegetačných božstiev z oblasti Ázie, v gréckej a rímskej mytológii symbolom plodnosti a životodarnej sily (tradovalo sa, že plod podporoval sexualitu), krásy a lásky (atribút bohyne Afrodity), kvety a semená symbolom manželstva (atribút bohyne Héry a Persefony) a blahobytu. Z gréckych mýtov známe ako tzv. jablko sváru, resp. trójske jablko (→ Hesperidky, → Paris, → trójska vojna). Vyobrazenia granátového jabĺčka sa našli napr. v staroegyptských kresbách z egyptských hrobiek a na maľbách z chrámov a zo svätýň v Číne. V kresťanskom výtvarnom umení symbol vzkriesenia, vo vzťahu k Panne Márii a cirkvi symbol čistoty. Jeho červená šťava sa spájala s krvou mučeníkov. Granátové jabĺčko, z ktorého vyčnieva kríž, je atribútom sv. Jána z Boha a rádu milosrdných bratov. Obraz puknutého granátového jabĺčka s početnými jadrami sa v baroku spájal s predstavou dobročinnosti a bohatého daru milosrdenstva. Symbolizovalo aj jednotu a zjednotenie pod spoločnou autoritou (cirkvi, panovníka). Vo výtvarnom umení sa granátové jabĺčko uplatňuje aj ako čisto dekoratívny ornamentálny motív (→ granátový vzor). V slovenskom ľudovom dekoratívnom prejave sa vyskytovalo vo výšivke a v čipke, ale aj v rezbárskej výzdobe a nástennej maľbe.