Gorali

Gorali, vlastným menom Gurali — regionálna skupina obyvateľstva horských oblastí na slovenskej aj poľskej strane Karpát a na česko-poľskom pomedzí v Sliezsku. Najvýznamnejšími skupinami sú Podhalania (južné Poľsko s centrom Zakopané), oravskí Gorali (horná Orava), spišskí Gorali (severný Spiš) a sliezski Gorali (juhovýchodné Těšínsko).

Gorali sa zaoberali pestovaním poľnohospodárskych plodín, chovom dobytka a remeselnou výrobou. Ich tradičná kultúra predstavuje prechodnú slovensko-poľskú formu, slovensko-poľské prelínanie sa prejavuje v materiálnej aj v duchovnej kultúre. Typickým prejavom vlastnej kultúry sú napr. goralské nárečia a goralská hudba.

Genéza Goralov nie je historicky ani etnograficky objasnená. Osobitosti ich vývinu determinovali najmä historické, hospodárske a spoločenské podmienky v rámci valašskej kolonizácie. Na Slovensku sa začali usádzať v 2. polovici 15. stor. na hornej Orave, severnom Spiši a v dvoch dedinách okresu Čadca (Skalité, Svrčinovec), pôvodne aj v niektorých roztrúsených lokalitách na juh od slovensko-poľského pohraničia. V roku 1920 bolo súvislé územie obývané Goralmi na Slovensku rozdelené. Na mierovej konferencii veľvyslancov (28. 7. 1920) v belgickom meste Spa boli určené hranice medzi ČSR a Poľskom, pričom 25 obcí (22 523 slovenských obyvateľov) z hornej Oravy (Bukovina-Podsklé, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Nižná Zubrica, Oravka, Pekelník, Podvlk, Sŕnie, Vyšná Lipnica, Vyšná Zubrica) a zo Spiša (Čierna Hora, Durštín, Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nedeca, Nižné Lapše, Nová Belá, Repisko, Tribš, Vyšné Lapše) pripadlo Poľsku. Gorali na severnom Slovensku sa hlásia k slovenskej národnosti, hovoria goralskými nárečiami, komunikujú však aj spisovnou slovenčinou, príp. príslušným slovenským nárečím. Gorali z obcí pripojených k Poľsku si tiež uvádzajú slovenskú národnosť, hovoria goralským nárečím, ale ovládajú aj spisovnú slovenčinu a poľštinu.