Gombitová, Marika

Text hesla

Gombitová, Marika, vlastným menom Mária Gombitová, 12. 9. 1956 Turany nad Ondavou, okres Stropkov — slovenská rocková speváčka.

Počas štúdií krátko pôsobila v košických tanečných orchestroch. Od roku 1976 účinkovala v skupine Modus, v ktorej sa presadila aj autorsky, neskôr začala sólovú kariéru. Po autohavárii v roku 1980 je na invalidnom vozíku, dodnes však sporadicky nahráva a vystupuje. Vo svojom speváckom a autorskom prejave spája jemnú a citlivú melodickosť s rockovými prvkami. Okrem interpretácie vlastnej tvorby spolupracovala aj s Pavlom Hammelom, Jánom Lehotským, Vašom Patejdlom, Mariánom Vargom a i., ako aj s textárom Kamilom Peterajom.

Vydala deväť sólových albumov (Dievča do dažďa, 1979; Môj malý príbeh, 1981; Slnečný kalendár, 1982; Mince na dne fontán, 1983; No. 5, 1984; Voľné miesto v srdci, 1986; Ateliér duše, 1987; Kam idú ľudia, 1990; Zostaň, 1994) a výberové albumy (Moje najmilšie, 1985, Polnočné otázky, 1993, The best of the best, 1998, Marika Gombitová Gold, 2005); najznámejšie piesne: Študentská láska, Vyznanie, V slepých uličkách (s Miroslavom Žbirkom), Koloseum a pod. Účinkovala v úspešnom pôvodnom slovenskom televíznom muzikáli Neberte nám princeznú (1980).

V roku 1978 získala zlatú, 1979 striebornú a 1980 bronzovú Bratislavskú lýru, 1996 výročnú cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov (ZAI) za celoživotný prínos a rozvoj slovenskej populárnej hudby, ako aj za dlhoročnú popularitu. Je nositeľkou Pribinovho kríža I. triedy (2018).

Text hesla

Gombitová, Marika, vlastným menom Mária Gombitová, 12. 9. 1956 Turany nad Ondavou, okres Stropkov — slovenská rocková speváčka.

Počas štúdií krátko pôsobila v košických tanečných orchestroch. Od roku 1976 účinkovala v skupine Modus, v ktorej sa presadila aj autorsky, neskôr začala sólovú kariéru. Po autohavárii v roku 1980 je na invalidnom vozíku, dodnes však sporadicky nahráva a vystupuje. Vo svojom speváckom a autorskom prejave spája jemnú a citlivú melodickosť s rockovými prvkami. Okrem interpretácie vlastnej tvorby spolupracovala aj s Pavlom Hammelom, Jánom Lehotským, Vašom Patejdlom, Mariánom Vargom a i., ako aj s textárom Kamilom Peterajom.

Vydala deväť sólových albumov (Dievča do dažďa, 1979; Môj malý príbeh, 1981; Slnečný kalendár, 1982; Mince na dne fontán, 1983; No. 5, 1984; Voľné miesto v srdci, 1986; Ateliér duše, 1987; Kam idú ľudia, 1990; Zostaň, 1994) a výberové albumy (Moje najmilšie, 1985, Polnočné otázky, 1993, The best of the best, 1998, Marika Gombitová Gold, 2005); najznámejšie piesne: Študentská láska, Vyznanie, V slepých uličkách (s Miroslavom Žbirkom), Koloseum a pod. Účinkovala v úspešnom pôvodnom slovenskom televíznom muzikáli Neberte nám princeznú (1980).

V roku 1978 získala zlatú, 1979 striebornú a 1980 bronzovú Bratislavskú lýru, 1996 výročnú cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov (ZAI) za celoživotný prínos a rozvoj slovenskej populárnej hudby, ako aj za dlhoročnú popularitu. Je nositeľkou Pribinovho kríža I. triedy (2018).

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 26. júla 2021.

citácia

Gombitová, Marika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gombitova-marika