glaciál

glaciál [lat.], ľadová doba — studené obdobie starších štvrtohôr (pleistocénu) charakteristické výrazne zníženou priemernou teplotou, mohutným výskytom ľadovcov a výrazným poklesom morskej hladiny. Priemerná ročná teplota vzduchu počas glaciálu bola v strednej Európe o 4 – 5 °C a v polárnych oblastiach o 8 – 13 °C nižšia ako v súčasnosti. Vznikajúce ľadovce viazali množstvo vody, v dôsledku čoho poklesla hladina mora (v priebehu glaciálu sa vyskytlo 5 až 6 zmien výšky hladiny svetového oceána asi o 60 m). Zo severných častí Severnej Ameriky, Európy a Ázie sa ďaleko na juh rozširovali rozľahlé kontinentálne (pevninské) ľadovce, vo vyšších pohoriach nad trvalou snežnou čiarou sa z nahromadeného snehu vytvárali horské ľadovce. V drsnej a suchej pevninskej klíme sa rozširovali studené stepi a tundry obývané odolnými druhmi organizmov (z vyšších organizmov mamut, nosorožec srstnatý, kôň, sob, svišť, zajac snežný a i.), prebiehali intenzívne zvetrávacie a eolické procesy i soliflukcia a tvorili sa surové pôdy. V alpskej oblasti sa rozlišuje šesť glaciálov (biber, danub, günz, mindel, ris, würm) oddelených teplejšími obdobiami – medziľadovými dobami (interglaciálmi). Podnebie glaciálu nebolo stále, vyznačovalo sa rôzne dlhými výkyvmi teploty (viaceré klimatické oscilácie v rámci jednotlivých glaciálov boli zistené najmä v súvislosti so štúdiom glaciálnych a fluviálnych sedimentov). Mimoriadne studené výkyvy sa nazývajú štadiály, teplejšie obdobia medzi nimi interštadiály. So striedaním ľadových a medziľadových dôb je úzko spätý aj vývoj človeka. Prvými Európanmi boli pred 0,9 mil. až 0,7 mil. rokov (teda najmä počas glaciálu günz a interglaciálu günz-mindel) predstavitelia druhov Homo cepranensis (Taliansko) a Homo antecessor (Španielsko). Hoci sa pojem glaciál najčastejšie spája so staršími štvrtohorami, ľadové doby spojené so zaľadnením rôzne veľkých území boli aj v starších geologických dobách, napr. koncom starohôr (proterozoické zaľadnenie) alebo v prvohorách na južnej pologuli na prakontinente Gondwana (gondwanské zaľadnenie a pod.). V geomorfológii a v kvartérnej geológii sa pojem glaciál používa najmä v užšom význame (t. j. na označenie ľadových dôb v období starších štvrtohôr – pleistocénu), v rámci starších geologických období sa skôr používa termín zaľadnenie, ktorý sa viaže na celý súbor javov a procesov, môže mať časový alebo aj priestorový význam.