Girardon, François

Girardon [ži-], François, 10. 3. 1628 Troyes – 1. 9. 1715 Paríž — francúzsky sochár. Vyučil sa v dielni sochára Clauda Baudessona v Troyes. Vďaka kráľovskému kancelárovi a mecenášovi Pierrovi Séguierovi (*1588, †1672) odišiel do Ríma, kde v rokoch 1648 – 50 študoval antické i súdobé sochárstvo. V roku 1651 sa usadil v Paríži, pracoval tam na viacerých zákazkách (napr. sochárska výzdoba spálne Ľudovíta XIV. v Louvri) a zoznámil sa s Charlesom Le Brunom, s ktorým následne (až do Le Brunovej smrti v roku 1690) spolupracoval. V roku 1657 sa stal členom prestížnej Kráľovskej akadémie maliarstva a sochárstva (Académie royale de peinture et de sculpture), 1659 profesorom, 1674 rektorom a 1695 nahradil Pierra Mignarda na poste kancelára akadémie. V roku 1659 vytvoril podľa Le Brunových návrhov štukovú výzdobu zámku Vaux-le-Vicomte, 1663 – 64 štukovú výzdobu klenby v Apolónovej galérii v Louvri (architektúru navrhol Louis Le Vau, výzdobu Le Brun). Od toho obdobia pracoval pre Ľudovíta XIV., pričom postupne medzi sochármi pracujúcimi pre kráľa (úrad Kráľove stavby, Bâtiments du roi) získal výsadné postavenie (po 1685 vytváral najmä modely, ktoré realizovali iní sochári). Bol zároveň mimoriadne schopný manažér, mal množstvo spolupracovníkov i žiakov. Vytvoril modely pre väčšinu sochárskej výzdoby v záhradách zámku vo Versailles (od 1666), zámku Château de Marly pri Paríži (nezachované) a dómu Invalidovne (Église Saint-Louis des Invalides, okolo 1700) v Paríži, ako aj štukovú výzdobu (1666) veľkého kráľovského apartmánu v Tuilerijskom paláci (Palais des Tuileries) v Paríži (zničené). K jeho majstrovským dielam v záhradách zámku vo Versailles patria súsošie Apolón obsluhovaný nymfami (aj Apolónov kúpeľ, 1666 – 75), Únos Proserpiny (1677 – 99), Zima (1675 – 83) a Saturnova fontána (1672 – 77). Pracoval aj pre súkromných patrónov (náhrobky, portrétne busty, medailóny). V rokoch 1675 – 94 v kostole Sorbony v Paríži vytvoril náhrobok kardinála de Richelieu. Jeho vrcholným dielom bolo monumentálne bronzové jazdecké súsošie Ľudovíta XIV. na Place Vendôme v Paríži (1699, zničené 1792, zachovali sa viaceré modely).

Girardon bol najvýznamnejším francúzskym sochárom poslednej tretiny 17. stor. Výrazne sa podieľal na sformovaní a rozšírení francúzskeho klasicizujúceho štýlu. Jeho raná tvorba sa vyznačuje klasicistickou umiernenosťou vychádzajúcou z jeho štúdia antického sochárstva i z poznania manierizmu, postupne vytvoril vlastný elegantný umiernený barokový štýl vyznačujúci sa živosťou a vyrovnanosťou, pričom odmietol dynamizmus diel Giana Lorenza Berniniho.