gibonovité

Popis ilustrácie

Gibon jávsky

Text hesla

gibonovité [fr.], Hylobatidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), polopodrad antropoidné primáty (Anthropoidea, ľudoopy), infrarad Catarrhini (úzkonosovce), nadčeľaď Hominoidea (hominoidovce). Najprimitívnejšie a najšpecializovanejšie zo všetkých hominoidovcov. Od vývojovej línie vedúcej k človeku sa vetva gibonovitých oddelila pred 13 – 21 miliónmi rokov, vzhľadom na zmes primitívnych a špecializovaných znakov korene ich fylogenetickej línie nie sú jasné. Majú slabo vyčnievajúcu tvár, zaoblenú lebku, veľké, ďaleko od seba posadené očnice, dlhé predné končatiny, mierne prehnuté články prstov, na ruke dlhý, dokonalej opozície schopný palec a zložitý veľký mozog, chýbajú mu lícne vrecká a chvost; výška do 1 m, hmotnosť 4 – 11 kg. Sexuálny dimorfizmus je pri nich zredukovaný. Majú charakteristické zvukové prejavy.

Žijú v malých monogamných rodinách (rodičovský pár a niekoľko potomkov) takmer výlučne na stromoch, v korunách ktorých sa pohybujú rúčkovaním vo zvislej polohe. Živia sa najmä zrelými plodmi, novými listami, výhonkami a bezstavovcami, najmä termitmi a pavúkovcami. V súčasnosti sa vyskytujú v dažďových lesoch juhových. Ázie a Malajzie. Patria sem dva rody: gibon (Hylobates), do ktorého patria napr. druhy gibon čierny (Hylobates concolor), gibon hulok (Hylobates hoolock), gibon Klossov (Hylobates klossii), gibon lar (Hylobates lar, → lar), gibon čiernoruký (Hylobates agilis), gibon kapucňatý (Hylobates pileatus), gibon jávsky (Hylobates moloch) a gibon Müllerov (Hylobates muelleri), i rod siamang.

Zverejnené vo februári 2008.

Gibonovité [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-03-27 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gibonovite