Gibala, František

Gibala, František (Fraňo), 5. 4. 1912 Krajná Poľana, okres Bardejov – 8. 9. 1987 Bratislava — slovenský sochár, tvorca pomníkov. V rokoch 1928 – 33 študoval na Štátnej kameňosochárskej škole v Hořiciach, 1933 – 37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (u B. Kafku), 1938 absolvoval študijnú cestu do Paríža. V roku 1940 sa usadil v Bratislave. V ranom období tvorby sochársky stvárňoval emotívne žánrové motívy, od 40. rokov 20. stor. sa prikláňal ku klasicizujúcej rovnováhe a k prirodzenej vecnosti. Jeho medzivojnovú tvorbu charakterizuje najmä záujem o portrét (Rapavý cigán, 1936), portrétoval známe osobnosti (Ľ. Fulla, 1941; M. Rázus, 1943) a portrétu sa programovo venoval aj v 50. rokoch 20. stor. Popri komornej plastike sa venoval aj tvorbe pomníkov a pamätníkov i monumentálnej tvorbe pre architektúru (sochárska výzdoba priečelia Štátnej banky, Prešov, 1941 – 42). Pracoval aj na cirkevných objednávkach (sochy a reliéfy v interiéri farského Kostola Sedembolestnej Panny Márie, Poprad, 1939 – 42; Panna Mária Lurdská, Bratislava, 1946). V 50. a 60. rokoch 20. stor. sa priklonil k socialistickému realizmu a vytvoril množstvo pamätníkov oslavného charakteru tematicky sa viažucich k obdobiu 2. svetovej vojny (Útek z horiacej obce, Zlatá Baňa, 1953; Cestou k slobode, Pomník SNP, Michalovce, 1964 – 65; Sláva padlým bojovníkom za slobodu, Pomník SNP, Bojnice, 1968 – 70), pomníkov (Pomník Janka Kráľa, Bratislava, 1960 – 64; Pomník Samuela Mikovíniho, Bratislava, 1970) a sochárskych diel pre verejné priestory a pre architektúru (Slovenská budujúca mládež, súsošie pre tzv. mičurinské stredisko (dnes Ekouiventa) v Bratislave, 1948 – 55; Sladovník, výtvarné dotvorenie nádvoria pivovaru v Topoľčanoch, 1960 – 63). Venoval sa aj tvorbe medailí.