Ghanská ríša

Ghanská ríša, Ghana — prvá z veľkých stredovekých afrických ríš v západnej Afrike v oblasti Západného Sudánu (historický región v západnej časti Afriky). Miestni obyvatelia ju nazývali Wagadu, názov Ghana, pod ktorým sa stala známou, bol titulom jej vládcov (súčasný názov západoafrického štátu Ghana je len symbolický, so starou Ghanskou ríšou nemá žiadnu súvislosť).

Podľa tradícií siahajú začiatky Ghanskej ríše do 4. stor. n. l., najväčší rozkvet zaznamenala v 7. – 13. stor. Najstaršie písomné pramene pochádzajú od arabských geografov a cestovateľov z 8. stor., ktorí opisujú Ghanskú ríšu ako silný a bohatý štát. Rozprestierala sa na okraji Sahary v oblasti Sahelu medzi dnešnou juhovýchodnou Mauritániou, Mali a Senegalom. Založili a obývali ju Soninkovia patriaci k etnikám hovoriacim mandeskými jazykmi. Ako sprostredkovatelia sa podieľali na výnosnom transsaharskom obchode so soľou, ktorú dodávali arabskí a berberskí obchodníci zo Sahary a z Magribu výmenou za zlato a slonovinu z oblasti Wangara v západnej Afrike. Tento tovar získavali od miestnych etník výmenným obchodom. Podľa správ arabského kronikára Abú al-Bakrího (*1040, †1094), ktorý zanechal podrobný opis krajiny zlata, panovníci Ghanskej ríše vítali prítomnosť moslimských obchodníkov zo severu, ktorí mali v hlavnom meste Kumbi Saleh vlastnú štvrť. Kontakty s nimi viedli k šíreniu islamu najmä medzi miestnymi obchodníkmi. Hospodárska prosperita viedla k expanzii ríše, ktorá zabrala aj oblasti s náleziskami zlata na juhu a na severe až po slávne trhové mesto Awdaghost (Aoudaghost), kde prebiehal výmenný obchod. Vpád Almorávidovcov, bojového zväzku berberských kmeňov Sanhádžov, ktorí s ďalšími berberskými kmeňmi zo Sahary začali svätú vojnu (džihád) za očistu islamu, viedol k úpadku Ghanskej ríše. Almorávidovský vodca Abú Bakr dobyl v roku 1054 Awdaghost a po mnohých bitkách v roku 1076 aj Kumbi Saleh. Almorávidovské panstvo nad Ghanskou ríšou trvalo iba krátko, už v roku 1087 bol Abú Bakr zabitý a ríša znovu získala nezávislosť. Invázia Almorávidovcov však rozvrátila obchod a ich početné stáda v suchej poľnohospodárskej krajine vyvolali proces dezertifikácie. Po stiahnutí Almorávidovcov sa Ghanská ríša nakrátko skonsolidovala, podmanené etniká sa však postupne usilovali vymaniť z jej vplyvu. V roku 1203 vládca susediacich Susuov Sumanguru (aj Sumanguru Kanté, Soumaoro Kanté) z Tekrúru Ghanskú ríšu porazil a dobyl Kumbi Saleh; keď sa však v roku 1235 pokúšal podrobiť si aj susedných Mandingov, utrpel zdrvujúcu porážku. V roku 1240 dobyl Ghanskú ríšu mandingský vládca Sundiata (aj Sundiata Keita, Diata Konaté, *asi 1190, †asi1255), zničil jej hlavné mesto a pripojil ju k svojej novej silnej Malijskej ríši.

Archeologické vykopávky realizované od roku 1914 čiastočne odkryli veľké prosperujúce hlavné mesto Kumbi Saleh, ktoré bolo niekoľkokilometrovou alejou rozdelené na časť s moslimským obyvateľstvom a na časť s miestnym animistickým obyvateľstvom. Výskumy, ktoré sa realizovali, odkryli len moslimskú časť mesta s pravouhlými ulicami a omietnutými domami, obchodmi, mešitami a cintorínom. Sídelné mesto černošskej dynastie sa nepodarilo objaviť, predpokladá sa, že rezidencií černošského obyvateľstva silno ovplyvneného islamom bolo viac.