Gesner, Conrad

Text hesla

Gesner, Conrad, aj Gessner, Konrad, 26. 3. 1516 Zürich – 13. 12. 1565 tamže — švajčiarsky polyhistor. Študoval klasické jazyky a medicínu v Paríži, Bazileji a Montpellieri. Pôsobil ako profesor gréčtiny v Lausanne, od 1541 profesor prírodopisu, od 1554 hlavný mestský lekár v Zürichu. Svojím dielom Bibliotheca universalis (1545 – 55) sa považuje za zakladateľa bibliografie. V zoológii sa zaoberal najmä rybami, jeho dielo Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zväzky 1551 – 58, posmrtne vyšli 5. zväzok 1587, 6. zväzok 1634) ilustrované vtedajšími významnými maliarmi (napr. A. Dürerom) bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu. Živočíchy, ktoré abecedne rozdelil podľa Aristotelovej klasifikácie, v ňom opisuje z morfologického, etologického, geografického, medicínskeho aj z gastronomického hľadiska. V botanike sa zaoberal opisom fosílnych rastlín a binomickou nomenklatúrou (sformuloval pojmy rod a druh) i stavbou kvetu a plodu (zvýraznil ich význam pri klasifikácii rastlín). Zaoberal sa aj medicínou a farmakológiou, v Zürichu založil botanickú záhradu.

Popis ilustrácie

Conrad Gesner

Text hesla

Gesner, Conrad, aj Gessner, Konrad, 26. 3. 1516 Zürich – 13. 12. 1565 tamže — švajčiarsky polyhistor. Študoval klasické jazyky a medicínu v Paríži, Bazileji a Montpellieri. Pôsobil ako profesor gréčtiny v Lausanne, od 1541 profesor prírodopisu, od 1554 hlavný mestský lekár v Zürichu. Svojím dielom Bibliotheca universalis (1545 – 55) sa považuje za zakladateľa bibliografie. V zoológii sa zaoberal najmä rybami, jeho dielo Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zväzky 1551 – 58, posmrtne vyšli 5. zväzok 1587, 6. zväzok 1634) ilustrované vtedajšími významnými maliarmi (napr. A. Dürerom) bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu. Živočíchy, ktoré abecedne rozdelil podľa Aristotelovej klasifikácie, v ňom opisuje z morfologického, etologického, geografického, medicínskeho aj z gastronomického hľadiska. V botanike sa zaoberal opisom fosílnych rastlín a binomickou nomenklatúrou (sformuloval pojmy rod a druh) i stavbou kvetu a plodu (zvýraznil ich význam pri klasifikácii rastlín). Zaoberal sa aj medicínou a farmakológiou, v Zürichu založil botanickú záhradu.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gesner, Conrad [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gesner-conrad