geochemická klasifikácia prvkov

geochemická klasifikácia prvkov — triedenie prvkov na základe rozdielov v ich geochemických vlastnostiach vyplývajúcich z chemických, kryštalochemických, termodynamických, fyzikálno-chemických a biochemických podmienok spolupôsobiacich v určitom prostredí. Geochemické klasifikácie prvkov sú založené na rôznych princípoch, väčšinou vychádzajú z Mendelejevovej periodickej sústavy prvkov. Najvýznamnejšie klasifikácie sú od Henryho Stephensa Washingtona (*1867, †1934) z roku 1920, od Victora Moritza Goldschmidta z roku 1924, od Vladimira Ivanoviča Vernadského z roku 1934, od Aleksandra Jevgenieviča Fersmana z roku 1937, od Paula Niggliho z roku 1948, od Kalerva Rankamu (*1913, †1995), Thureho Georga Sahamu (*1910, †1983) a Alexandra Nikolajeviča Zavarického (*1884, †1952) z roku 1950 a od Alexandra Iľjiča Pereľmana (*1916, †1998) z roku 1989. Najznámejšou a v geologickej praxi najčastejšie používanou je Goldschmidtova geochemická klasifikácia prvkov, ktorá triedi prvky najmä na základe afinít prvkov ku kyslíku a k síre v porovnaní so železom ako najrozšírenejším kovom zemského telesa. Vychádza z Goldschmidtovej hypotézy o zonálnej stavbe Zeme a prvky rozdeľuje na 5 skupín: na siderofilné, chalkofilné, litofilné, atmofilné a biofilné. Vernadského geochemická klasifikácia prvkov nevychádza z chemických vlastností prvkov, ale z ich úlohy v obehu vo vonkajších geosférach (zemská kôra, hydrosféra, biosféra, atmosféra, pedosféra a i.) a zo schopnosti prvkov koncentrovať alebo rozptyľovať sa v nich. Vyčleňuje 6 skupín prvkov: cyklické prvky (je ich 42 a tvoria 99,9 hmotnostných % zemskej kôry), prvky vzácnych zemín (14 prvkov skupiny lantanoidov, 0,018 hmotnostných % zemskej kôry), rozptýlené prvky (nemajú výraznú schopnosť tvoriť minerály), silno rádioaktívne prvky (napr. tórium a urán, 0,001 hmotnostných % zemskej kôry), vzácne prvky (najmä prvky skupiny platiny, asi 0,000 002 hmotnostných % zemskej kôry) a vzácne plyny, ktoré sa považujú za chemicky inertné prvky. V Pereľmanovej geochemickej klasifikácii prvkov sa prvky zaraďujú do tried predovšetkým na základe znižovania ich klarkov (pri rovnakých chemických vlastnostiach prvkov sa znižovaním klarku znižuje aj úloha daného prvku v zemskej kôre). Výnimku tvorí iba niekoľko prvkov s veľmi blízkymi vlastnosťami (Zr a Hf, Nb a Ta ap.).