Gelnica

Gelnica — okresné mesto v Košickom kraji v severovýchodnej časti Volovských vrchov v doline Hnilca, 372 m n. m.; 5 951 obyvateľov (2021). Územie je budované prvohornými horninami pokrytými v doline Hnilca štrkovými uloženinami. V meste je zastúpený elektronický a potravinársky (spracovanie a konzervovanie mäsa) priemysel a prevádzky na výrobu elektrických svietidiel. Poľnohospodárska výroba v zázemí mesta sa orientuje najmä na živočíšnu výrobu (chov oviec a hovädzieho dobytka), v rastlinnej výrobe na pestovanie krmovín, značné zastúpenie majú lúky a pasienky. Gelnica je strediskom obchodu a služieb. Prechádza ňou železničná trať Červená Skala – Margecany a cesta II. triedy spájajúce okresy Prešov a Spišská Nová Ves.

Gelnica je strediskom dolného Spiša, jej názov je odvodený od rieky Hnilec (Gnilec). Písomne je doložená v roku 1246 ako Gylnychbanya, 1276 Gelnic, 1280 Gulnychbana, 1379 Gulnicia, Gulnych, 1773 Gelniczium, Gölnicz, Gelnicza, 1786 Gölnicz, 1808 Göllnicz, Gölnitz, Gelnice, Hnilec, 1863 Göllnicbánya, v rokoch 1873 – 82 Gölnicbánya, v roku 1888 Göllnicbánya, v rokoch 1892 – 1913 Gölnicbánya, v roku 1920 Gelnica, v rokoch 1927 – 48 Gelnica, Göllnitz, v roku 1948 Gelnica.

K pôvodnému slovenskému osídleniu už v 12. – 13. stor. pribudli nemeckí baníci. Prvé mestské výsady dostala Gelnica už od uhorského kráľa Bela IV., potvrdil a rozšíril ich Ladislav IV. (1276). Na gelnický trh sa vzťahuje najstarší zachovaný mýtny predpis zo slovenského územia (1278). Horniny starších prvohôr obsahujúce zlato, striebro, meď, železnú rudu a ortuť podmienili v minulosti rozvoj baníctva a hutníctva, je jedným z najstarších banských miest Slovenska, jeho medené bane patrili k najbohatším v krajine. Rozkvet baníctva v 13. a 14. stor. (striebro a zlato), v 15. – 16. stor. (meď), v 18. – 19. stor. sa tam okrem medi dolovala aj ortuť. V pôvodne veľkom chotári Gelnice vznikli viaceré banské obce založené gelnickými mešťanmi (Jaklovce, Slovinky, Smolník, Švedlár), gelnické právo sa pôvodne vzťahovalo aj na ďalšie obce dolného Spiša. Od roku 1465 bola Gelnica súčasťou spišského hradného panstva, v roku 1838 sa zo závislosti vykúpila a 1844 sa stala opäť kráľovským banským mestom. V roku 1789 mala 699 domov a 5 024 obyvateľov, 1828 mala 644 domov a 4 632 obyvateľov. Doteraz používaný erb Gelnice s banským symbolom je z 13. stor. V 19. stor. nastal rozmach železiarskeho priemyslu (najmä výroba klincov a reťazí).

Stavebné pamiatky: zrúcaniny gotického, pôvodne kráľovského Gelnického hradu (13. stor.), ktorý bol v roku 1527 spustošený. Následne sa dostal do vlastníctva Turzovcov, ktorí ho obnovili, koncom 17. a začiatkom 18. stor. opäť zničený, v roku 1839 sa dostal do vlastníctva mesta, ktoré prikázalo poškodené časti hradu odstrániť; zvyšky klenieb bývalého dominikánskeho kláštora (1288 – 1543); gotický rímskokatolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie (postavený na starších základoch v 2. tretine 14. stor, v 1. polovici 15. stor. prestavaný, 1769 a v 2. polovici 19. stor. upravený) s halovou loďou a polygonálnou svätyňou; evanjelický kostol (1784); stará radnica (1802, dnes sídlo Banského múzea) s mohutnou barokovou vežou; klasicistická Kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1830); mohutný dvojarkádový kamenný most cez rieku Hnilec (1837 – 45); administratívna budova (pôvodne budova Ľudového súdu, okolo 1900).

Zbierky Banského múzea (externé zariadenie Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi) založeného v roku 1963 dokumentujú vývoj baníctva (o. i. zrekonštruovaná štôlňa), ako aj remesiel v oblasti Gelnice.

V okolí mesta sa nachádza viacero rekreačných stredísk (Turzov, Perlová dolina, dolina Tokáreň) a športový areál s lyžiarskymi vlekmi Šibeničný vrch.