Gánovské travertíny
Gánovské travertíny — národná prírodná pamiatka v katastri obce Gánovce v okrese Poprad; vyhlásená 1972, novelizovaná 1996, rozloha 2,0 ha; travertínová kopa Hrádok, ktorá vznikala postupnou sedimentáciou travertínu z termálnych minerálnych vôd, pričom v strede vznikol kráter (priemer takmer 200 m, výška 20 m).
Gánovské travertíny predstavujú cenný geologický a geomorfologický fenomén, mimoriadne významné nálezisko fosílnej fauny a flóry v travertínoch z posledného interglaciálu, ako aj paleontologické, archeologické a paleoantropologické nálezisko. V roku 1926 tam našiel český prírodovedec Jaroslav Petrbok skamenený odliatok mozgovne 40- až 60-ročnej ženy so zvyškami kostí, s odtlačkami mozgových závitov, rýh a žilných splavov na povrchu. Podľa spôsobu usádzania travertínu sa usudzuje, že lebka ležala v minerálnom žriedle tvárou nahor pod uhlom 45°. Podľa analýzy Emanuela Vlčka sa žena pomerne plochou lebkou (1 320 cm3) zaraďuje k protoneandertálcom (→ Homo neanderthalensis). V roku 1985 boli pri revíznom výskume nájdené odtlačky ľavej vretennej kosti a píšťaly nedospelého jedinca. Vek nálezov sa uránovo-tóriovou metódou určuje na 105-tis. rokov. Vzácne sú aj početné paleontologické nálezy zvierat (korytnačka, had, kôň, diviak, nosorožec, dravce) a paleobotanické nálezy.
Travertínová kopa bola osídlená aj v bronzovej, laténskej a rímskej dobe i počas stredoveku, keď tam stál hrádok. Najvýznamnejšie je osídlenie zo staršej bronzovej doby (otomanská kultúra), keď tam vznikla aj kultová studňa. Medzi dôležité nálezy patria keramika (hlinené piecky), bronzové šperky, nádoba a záušnice z brezovej kôry, ktoré sú v strednej Európe ojedinelé. Mimoriadnym nálezom je železná rúčka dýky, ktorá je jedným z najstarších nálezov železa v strednej Európe. Medzi doklady rituálnej činnosti patria ruka s bronzovými náramnicami a rozbité ľudské i zvieracie kosti.