Galanda, Mikuláš

Popis ilustrácie

Vlastná podobizeň, olej, 1932, Slovenská národná galéria

Popis ilustrácie

Zbojníci, olej, 1932 – 33, Slovenská národná galéria

Text hesla

Galanda, Mikuláš, 4. 5. 1895 Turčianske Teplice – 5. 6. 1938 Bratislava, pochovaný na Národnom cintoríne v Martine — slovenský maliar, grafik, kresliar, ilustrátor a umelecký pedagóg, priekopník a významný predstaviteľ moderného slovenského maliarstva. V rokoch 1906 – 14 študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci, 1914 – 15 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u profesora Dezidera Rakšániho. V rokoch 1916 – 22 úradník v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1922 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesora V. H. Brunnera, kde sa zoznámil s Ľudovítom Fullom, v rokoch 1923 – 27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Augusta Bromseho a profesora Františka Thieleho. V roku 1929 sa presťahoval do Bratislavy, 1930 bol na študijnom pobyte v Paríži, 1930 – 38 pôsobil ako pedagóg na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde viedol oddelenie grafiky, reklamy a módneho kreslenia.

Jeho rané diela sú charakteristické ťažkým plošným secesným dekorativizmom, vplyvom F. Hodlera a G. Klimta. V rokoch 1919 – 22 vyšli Prostonárodné slovenské povesti P. Dobšinského s Galandovými ilustráciami, od roku 1923 spolupracoval s časopisom Mladé Slovensko. Od roku 1924 vytváral ilustrácie pre časopis DAV (grafický cyklus Láska v meste, 1924). V tomto období vytváral najmä grafické diela a kresby charakteristické lapidárnou expresívnou skratkou (Bio, 1924), bol ovplyvnený moderným francúzskym umením, raným expresionizmom a dielami E. Muncha, v jeho diele sa objavujú typické motívy milencov, aktov, matiek a rodiny i sociálne témy (V dedinskej krčme, 1927). V 2. polovici 20. rokov nastal v jeho tvorbe príklon k neoklasicizmu charakteristický hľadaním pevného plnoplastického tvaru, uplatnil sa vplyv P. Picassa (Milenci, 1926). Po presťahovaní do Bratislavy spolupracoval s Ľ. Fullom (mali spoločný ateliér), 1930 – 32 vydali prvý manifest moderného umenia na Slovensku – Súkromné listy Fullu a Galandu, štyri bibliofilsky vydané zošity obsahujúce ukážky z ich výtvarných diel a úvahy na aktuálne témy z oblasti umenia a kultúry. Obdobie rokov 1929 – 31 je pre Galandu typické formálnym experimentovaním (Továreň, 1930) a vplyvom aktuálnych svetových avantgardných tendencií (surrealizmus, abstraktné umenie). V grafike dospel k redukovanému, abstraktnému grafickému znaku (Hra foriem, 1930). Nasledujúce, tzv. ružové obdobie (1932 – 33) je charakteristické používaním odtieňov červenej farby (Ružová madona, 1933), v rokoch 1933 – 34 využíval tradičnejší spôsob výstavby kompozície a podnety analytického kubizmu. V poslednom období vytváral plošne poňaté ženské hlavy vychádzajúce z tradície domácej sklomaľby (Ženská hlava v šatke, 1938). Jeho diela, v ktorých spájal podnety z ľudovej kultúry a moderné postupy, sú charakteristické precízne budovanými plastickými tvarmi, splývavým rukopisom a kultivovanou farebnosťou. Ilustroval viacero kníh (L. Novomeský: Nedeľa, 1927; M. Rázus: Svety, 1929). Je autorom zbierky Básne v kresbách (1930). Bol ocenený striebornou medailou za grafickú tvorbu na Svetovej výstave v Paríži (1937). V roku 1991 otvorila Turčianska galéria expozíciu Galandových diel v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach, ktorá sa v roku 2001 osamostatnila ako Galéria Mikuláša Galandu. V roku 1957 vznikla skupina mladých slovenských umelcov, ktorá sa na Galandovu počesť nazvala Skupina Mikuláša Galandu.

Zverejnené vo februári 2008.

Galanda, Mikuláš [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/galanda-mikulas