Gajary

Gajary — obec v okrese Malacky v Bratislavskom kraji v západnej časti Záhorskej nížiny na terase Moravy na hranici s Rakúskom, 151 m n. m.; 3 163 obyvateľov (2021). Na riečnych uloženinách Moravy a viatych pieskoch sa vytvoril rovinný, miestami zvlnený reliéf. Územie je väčšinou odlesnené, na viatych pieskoch rastú borovice, na nive Moravy lužné lesy. Do katastra zasahuje CHKO Záhorie. V obci je viacero prevádzok kovoobrábacieho priemyslu a niekoľko rôznorodých prevádzok drobných podnikateľov. V okolí sa ťaží ropa a zemný plyn.

Obec je písomne doložená v roku 1373 ako Geiur, 1377 Gaywar, Eureghaz, 1380 Ewreghaz, Gayuar, 1460 Gayary, 1773 Gajarinum, Gájár, Gairing, Gajare, 1786 Gajring, Gajar, Gajerinum, 1808 Gajar, Gayring, 1863 Gajar, v rokoch 1873 – 95 Gajár, 1898 – 1913 Gajar, v roku 1920 Gajáre, 1927 Gajary.

V roku 1472 patrila grófom zo Sv. Jura a z Pezinka. V 17. stor. jej Leopold I. udelil jarmočné právo a začala sa vyvíjať ako zemepanské mestečko. Začiatkom 18. stor. počas povstania Františka II. Rákociho bola vydrancovaná. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali pestovaním zeleniny, košikárstvom a spracovaním tŕstia, svoje produkty predávali aj v Rakúsku.

Archeologické nálezy: doklady osídlenia od mladšej kamennej doby (lineárna keramika, keramika zdobená brázdeným vpichom, badenská kultúra), počas staršej, strednej a mladšej bronzovej doby, laténskej doby, rímskej doby, slovanského obdobia a z raného stredoveku. Výskumy boli zrealizované počas regulácie rieky Moravy v 20. rokoch 20. stor. (Jan Eisner) a počas výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu v rokoch 1998 – 2001 (Kristián Elschek, Klára Marková). Boli tam preskúmané pohrebisko zo staršej bronzovej doby (maďarovská kultúra), sídliská z eneolitu (kultúra so šnúrovou keramikou), zo strednej a z mladšej bronzovej doby, zo slovanského obdobia a z raného stredoveku. Na sídlisku z bronzovej doby boli preskúmané zvyšky nadzemných domov a sídliskové jamy. Osídlenie z rímskej doby dokladajú nálezy keramiky a misa z reliéfne zdobenej terry sigillaty s kolkom hrnčiara CERIALIS z obdobia okolo roku 200, dovezenej z územia Rímskej ríše. Laténska doba je doložená zemnicami s dvojkolovou konštrukciou. V katastri obce sa našli aj depoty poľnohospodárskych nástrojov a jazdecký výstroj z 8. stor.

Stavebné pamiatky: ranobarokový rímskokatolícky Kostol zvestovania Panny Márie (1665 – 73, obnovený v polovici 18. stor. a po 1873), pri ňom súsošie kalvárie (1906).