Futák, Ján

Text hesla

Futák, Ján, 13. 1. 1913 Turová, okres Zvolen – 7. 7. 1980 Bratislava, pochovaný v Turovej — slovenský botanik. R. 1933 – 37 študoval na Teologickej a súčasne na Prírodovedeckej fakulte Štátnej univerzity v Štrasburgu, 1940 – 42 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Od 1937 rímskokatolícky kaplán v Krupine, 1937 – 40 duchovný slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, v Belgicku a vo Švajčiarsku, 1940 – 49 pôsobil v Botanickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, 1949 – 53 expert Povereníctva zdravotníctva a Povereníctva stavebného priemyslu v Bratislave (vedúci vegetačného mapovania), 1953 – 55 prednosta oddelenia ochrany prírody v Slovenskom pamiatkovom ústave v Bratislave, 1955 – 80 pôsobil v Botanickom ústave (dnes Centrum biológie rastlín a biodiverzity) SAV v Bratislave. Od 1965 externe prednášal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, 1967 hosťujúci pedagóg na Štátnej univerzite v Štrasburgu. Zaoberal sa najmä taxonómiou vyšších rastlín, floristikou, fytocenológiou, fytogeografiou a ochranou prírody. Hlavný koordinátor prvého geobotanického mapovania Slovenska (od 1963 úlohy Fytogeografické pomery Karpát, od 1965 úlohy Mapovanie rozšírenia rastlín v Európe). Popularizátor spracúvania a vydávania botanickej bibliografie a historik botaniky. Člen redakčných rád viacerých časopisov (napr. Botanika, Preslia), člen a predseda mnohých odborných komisií. Spoluzakladateľ Slovenskej botanickej spoločnosti (SBS) pri Slovenskej akadémii vied (SAV), ktorej bol 1959 – 69 predsedom. Prispel k zriadeniu Tatranského národného parku. Jeho herbáre z domácich a zahraničných exkurzií sú uložené v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV, na Prírodovedeckej fakulte UK a v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave, jeho knižnicu spravuje Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v Bratislave ako Knižnicu Jána Futáka.

Je podľa neho nazvaných päť taxónov: hrachor trávolistý Futákov (Lathyrus nissolia subspeciesfutakii), kruštík Futákov (Epipactis futakii), ľadenec rožkatý slovenský Futákov (Lotus corniculatus subspecies slovacus futakii), starček Futákov (Senecio x futakii) a jarabina Futákova (Sorbus futakiana). Autor a spoluautor viacerých vedeckých publikácií, vyše 50 štúdií z botaniky v domácich aj v zahraničných časopisoch a zborníkoch, autor hesiel s botanickou problematikou v Encyklopédii Slovenska (1977 – 80). Hlavné diela: Flóra Slovenska (I. a II. zväzok, 1966, III. zväzok 1982, editor, spoluautor), Atlas Florae Europae (1972 – 77, spoluautor). R. 1984 mu bola in memoriam udelená prvá Holubyho pamätná medaila SBS. Na jeho počesť bol 1997 v Botanickom ústave SAV založený Spolok botanikov Jána Futáka.

Popis ilustrácie

Ján Futák

Text hesla

Futák, Ján, 13. 1. 1913 Turová, okres Zvolen – 7. 7. 1980 Bratislava, pochovaný v Turovej — slovenský botanik. R. 1933 – 37 študoval na Teologickej a súčasne na Prírodovedeckej fakulte Štátnej univerzity v Štrasburgu, 1940 – 42 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Od 1937 rímskokatolícky kaplán v Krupine, 1937 – 40 duchovný slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, v Belgicku a vo Švajčiarsku, 1940 – 49 pôsobil v Botanickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, 1949 – 53 expert Povereníctva zdravotníctva a Povereníctva stavebného priemyslu v Bratislave (vedúci vegetačného mapovania), 1953 – 55 prednosta oddelenia ochrany prírody v Slovenskom pamiatkovom ústave v Bratislave, 1955 – 80 pôsobil v Botanickom ústave (dnes Centrum biológie rastlín a biodiverzity) SAV v Bratislave. Od 1965 externe prednášal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, 1967 hosťujúci pedagóg na Štátnej univerzite v Štrasburgu. Zaoberal sa najmä taxonómiou vyšších rastlín, floristikou, fytocenológiou, fytogeografiou a ochranou prírody. Hlavný koordinátor prvého geobotanického mapovania Slovenska (od 1963 úlohy Fytogeografické pomery Karpát, od 1965 úlohy Mapovanie rozšírenia rastlín v Európe). Popularizátor spracúvania a vydávania botanickej bibliografie a historik botaniky. Člen redakčných rád viacerých časopisov (napr. Botanika, Preslia), člen a predseda mnohých odborných komisií. Spoluzakladateľ Slovenskej botanickej spoločnosti (SBS) pri Slovenskej akadémii vied (SAV), ktorej bol 1959 – 69 predsedom. Prispel k zriadeniu Tatranského národného parku. Jeho herbáre z domácich a zahraničných exkurzií sú uložené v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV, na Prírodovedeckej fakulte UK a v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave, jeho knižnicu spravuje Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v Bratislave ako Knižnicu Jána Futáka.

Je podľa neho nazvaných päť taxónov: hrachor trávolistý Futákov (Lathyrus nissolia subspeciesfutakii), kruštík Futákov (Epipactis futakii), ľadenec rožkatý slovenský Futákov (Lotus corniculatus subspecies slovacus futakii), starček Futákov (Senecio x futakii) a jarabina Futákova (Sorbus futakiana). Autor a spoluautor viacerých vedeckých publikácií, vyše 50 štúdií z botaniky v domácich aj v zahraničných časopisoch a zborníkoch, autor hesiel s botanickou problematikou v Encyklopédii Slovenska (1977 – 80). Hlavné diela: Flóra Slovenska (I. a II. zväzok, 1966, III. zväzok 1982, editor, spoluautor), Atlas Florae Europae (1972 – 77, spoluautor). R. 1984 mu bola in memoriam udelená prvá Holubyho pamätná medaila SBS. Na jeho počesť bol 1997 v Botanickom ústave SAV založený Spolok botanikov Jána Futáka.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Futák, Ján [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/futak-jan