frízsky jazyk

frízsky jazyk, frízština — západogermánsky jazyk, ktorý sa vyvinul zo severomorskej germánčiny. Pred približne tisíc rokmi sa po frízsky hovorilo na celom severomorskom pobreží od súčasnej holandskej provincie Noord-Holland po nemecké Šlezvicko a priľahlé ostrovy. Neskôr frízštinu vytlačili holandské a dolnonemecké dialekty, takže dnes existujú jej tri oddelené, rozdielne a navzájom nezrozumiteľné podoby: 1. západná frízština v provincii Friesland (Fryslân), ktorej súčasťou je ostrov Schiermonnikoog (Skierműntseach) a 2/3 ostrova Terschelling (Skylge) v Holandsku (asi 650-tis. ľudí); 2. východná frízština, niekedy nazývaná saterlandčina, v okolí dedín Ramsloh, Strücklingen a Scharrel v Saterlande blízko Oldenburgu v Dolnom Sasku na severozápade Nemecka (asi 1 000 ľudí); 3. severná frízština na ostrovoch Sylt, Föhr, Amrum, Hallig Hooge a Helgoland a v časti západného pobrežia Šlezvicka-Holštajnska v severnom Nemecku južne od hranice s Dánskom (asi 10-tis. ľudí).

V holandskej provincii Friesland bola frízština v roku 1955 schválená ako vyučovací jazyk prvých dvoch ročníkov základných škôl, ako jazyk na súdoch (v roku 1956), jazyk cirkví (70. roky 20. stor.), vo vláde a v administratíve (v roku 1986). Od roku 1970 je druhým úradným jazykom v Holandsku a od roku 1992 ju Európska únia uznala za úradný menšinový jazyk. Napriek tomu sa ako hlavný spisovný jazyk provincie Friesland používa holandčina a frízština čoraz väčšmi preberá holandské slová a väzby. Východná frízština a severná frízština nemajú spisovnú podobu. Sú však uznávané ako menšinový jazyk a majú status regionálneho jazyka.