Francúzska rovníková Afrika
Francúzska rovníková Afrika, francúzsky Afrique équatoriale française — útvar združujúci v rokoch 1910 – 58 francúzske koloniálne územia v rovníkovej Afrike, na ktorého čele bol generálny guvernér; 2 510 000 km2, 4,9 mil. obyvateľov (1958), hlavné mesto Brazzaville. Patrili doň Čad, Gabun, Stredné Kongo (dnes Konžská republika; → Kongo) a Ubangi-Šari (dnes Stredoafrická republika). Vznikol s cieľom upevniť moc Francúzska v oblasti rovníkovej Afriky. Prvé územia v tejto oblasti získal pre Francúzsko cestovateľ a objaviteľ Pierre Savorgnan de Brazza (*1852, †1905), ktorý bol v roku 1886 vymenovaný za generálneho komisára koloniálneho územia s názvom Francúzske Kongo (vo funkcii do roku 1898) a pod jeho právomoc patril aj Gabun, v roku 1906 boli pripojené Ubangi-Šari a Čad. Od roku 1910 nesie útvar názov Francúzska rovníková Afrika, funkcia generálneho komisára sa zmenila na funkciu generálneho guvernéra. Po porážke Nemecka v 1. svetovej vojne vyhlásila Spoločnosť národov nemecké kolónie za mandátne územia a k Francúzskej rovníkovej Afrike bola pripojená bývalá nemecká kolónia Kamerun. Počas 2. svetovej vojny sa Francúzska rovníková Afrika pridala k protifašistickej koalícii Slobodné Francúzsko Charlesa de Gaulla a generálny guvernér Félix Eboué jej poskytol aktívnu pomoc. V roku 1946 krajiny Francúzskej rovníkovej Afriky získali štatút zámorských území Francúzska a stali sa členmi Francúzskej únie, v roku 1958 získali v rámci Francúzskeho spoločenstva autonómiu a v roku 1960 nezávislosť.