Fouquet, Jean

Fouquet [fuke], Jean, aj Foucquet, okolo 1415 – 20 pravdepodobne Tours – pred 8. 11. 1481 alebo medzi 1478 – 81 tamže — francúzsky maliar a iluminátor (miniaturista), najvýznamnejší maliar 15. stor. vo Francúzsku. O jeho živote nie je takmer nič známe, väčšina diel mu bola len pripísaná, často je pri nich sporné datovanie i atribúcia (viaceré miniatúry, ktoré boli považované za jeho diela, historici umenia pripísali iným iluminátorom), viaceré sa nezachovali a sú známe len z literárnych opisov. Vytváral tabuľové obrazy zväčša menších formátov (preslávil sa ako portrétista), a najmä miniatúry. R. 1475 sa stal kráľovským maliarom (peintre du roi) Ľudovíta XI.

Podľa niektorých názorov sa vyučil v Bourges v dielni Jacoba de Littemont (†okolo 1478), ktorý bol dvorným maliarom Karola VII. a pravdepodobne pochádzal z Nizozemska. Pravdepodobne 1446 cestoval do Ríma, kde ostal do 1448 (alebo 1447; podľa niektorých názorov tam bol 1443 – 47) a kde okrem iného namaľoval Portrét pápeža Eugena IV. (1447; nezachovaný, známy z opisov a grafických listov). Počas pobytu v Taliansku študoval maliarstvo quatrocenta (pravdepodobne sa spoznal s Fra Angelicom i Filaretem, je možné, že cestoval do Florencie i Benátok, kde ho ovplyvnil G. Bellini), ktoré významným spôsobom ovplyvnilo jeho maliarsky štýl. R. 1448 sa usadil v Tours. Po 1452 pracoval pre kráľovského pokladníka Étienna Chevaliera (*okolo 1410, †1474), pre ktorého vytvoril Melunský diptych (okolo 1452; dnes rozdelený) zobrazujúci donátora so sv. Štefanom a Pannu Máriu obklopenú anjelmi. Súčasťou diptychu sú aj dva kruhové medailóny, z ktorých jeden predstavuje umelcov signovaný autoportrét. Pre E. Chevaliera vytvoril aj svoje najvýznamnejšie dielo, miniatúry v Knihe hodiniek Étienna Chevaliera (od okolo 1452). Zobrazil v nich detaily klasickej antickej architektúry i výzdoby, ktoré boli vo Francúzsku novinkou. Novým spôsobom poňal aj vzťah medzi ilustráciou a textom (celostránkové miniatúry, text ako súčasť obrázku zobrazený ako reliéf, ilustrácia dominuje). Pravdepodobne v tom období (alebo 1444 – 45) vytvoril aj Portrét Karola VII., ktorý je intenzívnou psychologickou štúdiou zobrazeného (druhý portrét Karola VII., ktorý namaľoval na konci kráľovho života, sa nezachoval). Okolo 1455 – 60 pravdepodobne namaľoval Pietu z Nouans (podľa niektorých expertov ju vytvoril až na konci života), okolo 1460 – 65 majstrovské dielo z jeho neskorého obdobia – Portrét Guillauma Jouvenela des Ursins. Portréty vytváral na základe kresbových skíc podľa modelu (charakteristické črty portrétovaných zachytil aj v miniatúrach, ktoré zobrazovali súdobé udalosti). Koncom 50. rokov 15. stor. začal pracovať na miniatúrach pre Veľké kroniky Francúzska (Grandes chroniques de France; 51 miniatúr zobrazujúcich výpravným spôsobom významné udalosti z dejín Francúzska). V polovici 60. rokov vytvoril aj iluminácie v Knihe hodiniek a niekoľkými miniatúrami prispel aj do Knihy hodiniek Karola VII. Okolo 1465 iluminoval dielo Jozefa Flavia Židovské starožitnosti (11 celostránkových iluminácií; okrem signovaného autoportrétu sú jediným s určitosťou ním vytvoreným dielom), majstrovské dielo epickej maľby s množstvom postáv a realistických detailov a s podrobne vykresleným dejom i prostredím. Z diela Staroveké dejiny do Caesara a Skutky Rimanov (Histoire ancienne jusqu’à César et Fait des romains) sa zachovali 4 iluminácie, v ktorých jeho maliarsky štýl kulminoval.

J. Fouquet sa významnou mierou podieľal na šírení renesančných prvkov v súdobom francúzskom maliarstve. Jeho portrétna tvorba je syntézou nizozemských a francúzskych prvkov i maliarstva talianskeho quatrocenta. Poznanie racionálnej perspektívy s jedným úbežníkom vo svojich dielach modifikoval tak, aby zvýraznil kompozíciu a dej, priestorovú hĺbku dosahoval použitím tzv. atmosférickej perspektívy. Poňatím krajiny prispel k rozvoju krajinomaľby v neskoršom období. Veľmi populárne boli jeho iluminácie, v ktorých sa mu podarilo preniesť štýl monumentálnej maľby do miniatúrneho formátu. V Tours pravdepodobne viedol maliarsku a iluminátorskú dielňu, v ktorej spolupracoval s viacerými asistentmi. Dielňu po jeho smrti viedli jeho synovia a existovala až do konca 15. stor. Fouquet ovplyvnil diela J. Colomba i maliarstvo v Savojsku, Piedmonte a juhovýchodnom Francúzsku. K najvýznamnejším pokračovateľom jeho štýlu patril anonymný iluminátor nazývaný Majster Boccaccia z Mníchova (pôsobil v 70. – 80. rokoch 15. stor.). Fouquetova tvorba ovplyvnila aj umelcov fontainebleauskej školy, J. Cloueta a jeho portréty pravdepodobne poznal aj H. Holbein ml. V 17. stor. upadol do zabudnutia.