fluorovodík

fluorovodík [lat. + slov.], HF — bezfarebná dymiaca kvapalina nízkej viskozity, veľmi dobre rozpustná vo vode, pričom vzniká kyselina fluorovodíková; teplota tuhnutia -83 °C, teplota varu 19,54 °C; pri teplotách vyšších ako 19,5 °C bezfarebný plyn. Zvýšenú teplotu varu fluorovodíka v porovnaní s ostatnými halogénvodíkmi spôsobujú pevné vodíkové väzby medzi jeho molekulami (H–F···H–F). Vznikajúce asociované molekuly (HF)_n disociujú až pri teplotách nad 90 °C. Fluorovodík je veľmi toxický, silno dráždi oči, pokožku a sliznice. Je nehorľavý. Vyrába sa v rotačných peciach reakciou fluoridu vápenatého (fluoritu) s koncentrovanou kyselinou sírovou pri 200 – 300 °C: CaF₂ + H₂SO₄ → 2 HF + CaSO₄. Ročná svetová produkcia fluorovodíka je okolo 1 mil. t. Bezvodý fluorovodík je výborné rozpúšťadlo. Používa sa najmä na výrobu kryolitu potrebného pri výrobe hliníka, ako katalyzátor pri spracovaní ropy, v hutníckom (úprava povrchov – morenie medi, mosadze a ušľachtilých ocelí) a sklárskom priemysle (leptanie, leštenie a matovanie skla), na výrobu fluoridov, v organickej syntéze ako katalyzátor a i. Produkcia freónov, ktoré sa používali ako chladiace médiá a nosné plyny do rozprašovačov (sprejov), je v súčasnosti vzhľadom na ich negatívny vplyv na ozonosféru silno obmedzená. Kyselina fluorovodíková HF vznikajúca rozpúšťaním fluorovodíka vo vode je v porovnaní s ostatnými veľmi silnými halogénvodíkovými kyselinami iba stredne silnou kyselinou. Pri práci s ňou je potrebná veľká opatrnosť, pretože spôsobuje na pokožke bolestivé a ťažko sa hojace popáleniny, pričom neskôr dochádza k hlbokému poškodeniu tkanív. Pri poleptaní kyselinou fluorovodíkovou je potrebné vždy vyhľadať lekára.