florentská mozaika

florentská mozaika, tal. mosaico in pietra dura, comesso in pietre dure — technika zdobenia plôch leštenými drahokamami a polodrahokamami skladanými do obrazových celkov s maliarskym pôsobením. Technický postup je podobný ako pri intarzii. Kamene rôznych farieb a štruktúr (jaspis, achát, karneol, malachit a i.) sa pília na platničky s hrúbkou 3 – 6 mm, zrezávajú sa do presných tvarov podľa farebnej predlohy tak, aby k sebe tesne priliehali, a lepia sa na bridlicovú alebo na mramorovú podložku. Kvalita obrazu závisí od možností výberu z dostatočného množstva kameňov rôznych farebných odtieňov a od virtuóznej rezačskej práce. Táto nákladná technika sa rozšírila v 16. stor. vo Florencii (bratia Caroniovci, C. Gaffuri) a v Prahe na dvore cisára Rudolfa II. (dielňa Castrucciovcov). Uplatňovala sa najmä na stolových doskách, kabinetoch, kazetách i ako závesný obraz s námetmi krajín, vedút, trofejí, erbových znakov a rôznych symbolov.