Fiľakovo

Fiľakovo, Fülek —

1. mesto v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji na severnom okraji Cerovej vrchoviny na vodnom toku Belina, 193 m n. m.; 9 770 obyvateľov (2023), 29,8 % slovenskej, 62,9 % maďarskej národnosti. Územie je budované prevažne treťohornými pieskovcami a ílovcami, z ktorých na juhovýchode miestami vystupujú mladotreťohorné bazalty, pozdĺž Beliny nivnými spodnomiocénnymi sedimentmi. Má prevažne pahorkatinný, na nive Beliny rovinný reliéf. Územie je prevažne odlesnené a poľnohospodársky využívané. V katastri je niekoľko minerálnych prameňov.

V meste je zastúpený drevársky, elektronický (výroba elektrických zariadení pre domácnosti) a potravinársky (výroba pekárenských produktov) priemysel, výroba krbových kachlí a sporákov a viacero drobných priemyselných prevádzok. Na mieste zbúranej smaltovne je vo výstavbe (od 2023) priemyselná hala určená najmä pre prevádzky kovoobrábacieho a drevárskeho priemyslu.

Fiľakovom vedú cesta I. triedy Lučenec – hranica s Maďarskom, cesta II. triedy Fiľakovo – Kráľ, cesta III. triedy spájajúca mesto so severne ležiacimi obcami a železničné trate Zvolen – Košice a Fiľakovo – Šiatorská Bukovinka – Somosköújfalu (Maďarsko).

Územie dnešného mesta bolo osídlené od neolitu. Fiľakovo vzniklo v podhradí Fiľakovského hradu, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1242. Písomne je doložené v roku 1246 ako Filek, 1528 Filekwar, v rokoch 1773, 1786 Fülek, Filakowo, v roku 1808 Fülek, Filek, Filekow, v rokoch 1863 – 1913 Fülek, v roku 1920 Fiľakovo, v rokoch 1927 – 38 Fiľakovo, Fülek, 1938 – 45 Fülek, 1945 – 48 Fiľakovo, Fülek, v roku 1948 Fiľakovo.

V roku 1423 dostalo mestské výsady, v roku 1470 sa tam usadili františkáni (ich kláštorná knižnica mala 1883 vyše 1 500 zväzkov). V polovici 16. stor. bolo spolu s Bubekovou prestavbou hradu vybudované aj mestské opevnenie. V roku 1554 mesto spolu s hradom dobyli Turci a okupovali ho až do roku 1593, keď bolo oslobodené cisárskymi vojskami. Turci zosilnili mestské opevnenie, vybudovali kúpele, záhrady a i. Po tureckej kapitulácii zostalo vo Fiľakove dobrovoľne asi 300 Turkov. Z roku 1595 je prvá zmienka o evanjelickej latinskej škole, z ktorej neskôr vzniklo gymnázium (1645 premiestnené do Oždian). Počas protihabsburských stavovských povstaní bolo Fiľakovo viackrát vypálené: v roku 1645 vojskami Juraja I. Rákociho, v roku 1682 vojskami Imricha Tököliho, podporovanými Turkami (pri tomto požiari spolu s mestom a hradom zhoreli aj archívy uhorských stolíc obsadených Turkami). V 17. stor. vznikli viaceré cechy (zbrojárov a zámočníkov, čižmárov, kožušníkov, obuvníkov, krajčírov), žilo tam obyvateľstvo maďarskej, slovenskej a nemeckej národnosti, turecká menšina sa postupne asimilovala. Z tohto obdobia je známy opis mesta a hradu z diela tureckého spisovateľa a cestovateľa Evliyu Çelebiho Kniha ciest (Seyahatname, 1665). V roku 1785 malo Fiľakovo 1 334 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom (najmä chovom dobytka, pestovaním tabaku, ovocinárstvom) a remeslami. V roku 1897 založená tehelňa a v roku 1906 smaltovňa, ktorá bola po 2. svetovej vojne rozšírená a premenovaná na Kovosmalt (1992 skončila svoju činnosť, v súčasnosti vo výrobe pokračujú menšie súkromné podniky). V rokoch 1938 – 45 bolo Fiľakovo pripojené k Maďarsku. V rokoch 1951 – 60 bolo sídlom okresu.

Mesto tvorí pravidelná sieť ulíc a obdĺžnikové námestie, jeho dominantu tvorí zrúcanina Fiľakovského hradu.

Ďalšie stavebné pamiatky: pôvodne františkánsky, v súčasnosti farský rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie s budovou bývalého kláštora (pôvodne z 1513, 1694 – 1727 znovuvybudované), bývalý Heroldov kaštieľ (1830, v 2. polovici 19. stor. neobarokovo upravený, dnes gymnázium), klasicistický (Cebriánov) kaštieľ (1847, dnes poliklinika).

V meste sídlia viaceré stredné školy, mestské múzeum (založené 1953, od 1971 súčasť Novohradského múzea v Lučenci, od 1994 opäť samostatné);

2. → Fiľakovský hrad.