fenoplasty
fenoplasty [gr.], fenolformaldehydové živice, fenolové živice, PF — makromolekulové látky vznikajúce polykondenzáciou fenolu s formaldehydom (produkt sa často označuje názvom bakelit; iné aldehydy sa používajú málo); najstarší typ syntetických živíc. Podľa druhu a vzájomného pomeru reaktantov a spôsobu katalýzy vznikajú PF s rôznou molekulovou štruktúrou – novolaky a rezoly. V alkalickom prostredí sa pri reakcii fenolu s nadbytkom formaldehydu vytvára rozvetvený oligomér rezol, v ktorom sú molekuly fenolu v polohách 2, 4 a 6 spojené skupinami CH2 a CH2OCH2. Takto vzniknutý rezol má na pôvodne fenolových jadrách ešte naviazané aj hydroxymetylové skupiny. Následnou reakciou koncových hydroxymetylových skupín s ďalšími molekulami fenolu sa rezol zmení na sieťovaný, nerozpustný a netaviteľný rezit. Pri polykondenzácii katalyzovanej kyselinami hydroxymetylový derivát okamžite reaguje s fenolom a vytvára sa lineárny (nerozvetvený) oligomér novolak, ktorý v alkalickom prostredí a po pridaní formaldehydu prechádza na rezit. PF majú dostatočnú mechanickú pevnosť, dobré elektroizolačné vlastnosti, sú odolné proti teplu i proti oxidovadlám, sú však krehké. Používajú sa na výrobu lakov, lepidiel, laminátov a v zmesi s práškovými plnivami na výrobu strojárskych a elektrotechnických výliskov. Najväčší objem produkcie sa spotrebúva na úpravu preglejok (40 %) a výrobu elektrických izolantov (15 %). PF sa na celkovej produkcii plastov podieľajú asi 5 %.