Fedorová Silvia

Fedorová, Silvia, 27. 8. 1945 Banská Bystrica — slovenská textilná výtvarníčka, galeristka a kurátorka výstav.
V rokoch 1963 – 70 študovala na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe u A. Kybala a v roku 1968 na Akadémii úžitkového umenia vo Viedni.

Pre jej tvorbu je od začiatku charakteristická potreba slobodne experimentovať s rozličnými výtvarnými technikami a hľadať nové spôsoby využitia netradičných materiálov (napr. viskóza, lyko, silonové lanko, papierový špagát a i.). Už počas štúdia u A. Kybala získala úctu k technickej čistote tradičného remesla. Jej študentskú prácu – obojstranne tkanú Transparentnú tapisériu – vybrali v roku 1969 na 4. medzinárodné bienále tapisérie v Lausanne (bola jediná slovenská výtvarníčka, ktorej sa podarilo tam vystavovať). Jej doménou je technika paličkovanej čipky v geometrickom koncepte. Inovatívne ju rozvíja v plošných aj v plastických dielach. Aby dosiahla požadovanú tvarovateľnosť a stabilitu, napr. pridala k lyku drôt alebo skombinovala jemné plastové vrecká s medeným a so strieborným drôtom, čím získala väčšiu objemovosť a lepšiu tvárnosť. Možnosti, ktoré jej poskytol experimentálny prístup k technike paličkovania, využila napr. v tvorbe klobúkov, ktoré sa na dlhý čas stali výraznou oblasťou jej záujmu (vytvorila desiatky variantov). Klobúk poňala ako výtvarný objekt, ktorý umožňuje prácu so svetlom a štruktúrou v priestore. Rytmicky radené špirály plnej paličkovanej štruktúry z plastu a drôtu využila aj v sérii golierov a pokrývok hlavy (Boa reťaz, 2000).

V 70. rokoch 20. stor. sa venovala aj tvorbe nástenných tkaných tapisérií. V 80. rokoch 20. stor. sa sústredila na tvorbu objektov a inštalácií (spolupracovala s J. Kunovskou) a neskôr sa začala orientovať na komorné formáty úžitkovej, šperkovej a odevnej tvorby v klasických technikách paličkovanej čipky a tkania. Vytvára textilné šperky, v ktorých dominuje štruktúra, vytvorená rozličnými spôsobmi (napr. jemnú sieťovinu paličkovanej čipky z drôtu v rozmanitých variantoch transparentnosti často kombinuje s kontrastnou líniou farebnej bužírky). Noblesný vzhľad jej šperkov je založený na jemnom lesku medeného a strieborného drôtika a na hre svetla a tieňa na jemne modelovaných objemoch. V 90. rokoch 20. stor. sa vrátila aj ku tkaniu. Vytvárala odevné a bytové doplnky a venovala sa aj odevnému dizajnu, pričom sa snažila vytvoriť moderný ekvivalent ľudového odevu. Venuje sa prírodným (nástenný objekt Pocta Karlovi Blossfeldtovi, 2013) i ekologickým témam, ktoré rozvíja v rozsiahlej kolekcii šperkov v kombinácii paličkovanej čipky s nájdenými prírodnými elementmi.

Jej diela sa nachádzajú vo verejných aj v súkromných zbierkach doma aj v zahraničí. Od roku 1980 pôsobila na viacerých odborných školách a v kurzoch ako lektorka textilných techník. V rokoch 2002 – 04 viedla Ateliér textilného dizajnu na VŠVU v Bratislave. Za svoju tvorbu získala viacero domácich i medzinárodných ocenení (Zlatá palička, Brusel, 1987; International Lace for Fashion Award, Sydney, 1998; Bavorská štátna cena, Mníchov, 2000; Cena Slovenskej výtvarnej únie, Bratislava, 2013 a i.). Vystavovala na mnohých výstavách doma i v zahraničí.

Od roku 1990 sa uplatňuje aj ako galeristka, keď spolu s J. Kunovskou a M. Havránkovou založila v Bratislave Galériu X – prvú súkromnú galériu úžitkového umenia a dizajnu. Ako kurátorka pripravila viac ako tridsať individuálnych aj kolektívnych výstav úžitkového umenia a dizajnu (napr. cyklus medzinárodných výstav Textilná miniatúra a iné). V jej koncepcii je galéria do súčasnosti miestom kontaktov domácich a zahraničných tvorcov.