Fárúk I.

Fárúk I., Fárúk ibn Ahmad Fu’ád, 11. 2. 1920 Káhira – 18. 3. 1965 Rím — egyptský kráľ (1936 – 52), syn kráľa Fu’áda I. Pokračoval v ostrej otcovej opozícii proti ľudovej strane Vafd, ktorej vplyv sa mu darilo oslabovať. V roku 1937 podpísal britsko-egyptskú zmluvu, ktorá sa skončila britskou okupáciou Egypta (okrem Suezského prieplavu). Jeho oficiálna návšteva Saudskej Arábie 1945 a nadviazanie priateľských stykov s ňou sa pokladajú za základ vytvorenia Ligy arabských štátov v tom istom roku. V júli 1952 ho vojenský prevrat skupiny tzv. Slobodných dôstojníkov pod vedením G. A. an-Násira prinútil vzdať sa trónu v prospech svojho 6-mesačného syna Ahmada (Fu’ád II.). O necelý rok nato sa Egypt stal republikou, Fárúk I. so synom odišli do exilu v Taliansku, 1959 prijal monacké štátne občianstvo.