faerský jazyk

faerský jazyk, faerčina, faersky føroyskt mál — severogermánsky (škandinávsky) jazyk, ktorý tvorí s islandským jazykom skupinu tzv. ostrovných škandinávskych jazykov. Hovorí ním asi 70-tis. ľudí (z toho 48-tis. na Faerských ostrovoch). Vyvinul sa v 9. - 11. stor. zo staroseverčiny. Má rozvinutý vokalizmus, rozlišujú sa dlhé a krátke samohlásky, dvojhlásky i spoluhlásky. Pre gramatiku je charakteristická archaickosť, napr. zachovanie rozvitého staroseverského systému skloňovania a časovania. Faerský jazyk sa zapisuje latinkou. Slovník je ovplyvnený dánčinou, ktorá bola v rokoch 1380 – 1948 na Faerských ostrovoch úradným jazykom. V školách získala faerčina rovnaké postavenie ako dánčina až v roku 1938 a v roku 1939 bola povolená aj ako bohoslužobný jazyk. V roku 1948 bol popri dánčine faerský jazyk vyhlásený za prvý úradný jazyk Faerských ostrovov.