dánsky jazyk

dánsky jazyk, dánčina, dánsky dansk sprog — severogermánsky (škandinávsky) jazyk, úradný jazyk v Dánsku a na jeho autonómnych územiach: na Faerských ostrovoch (popri faerskom jazyku) a do roku 2009 v Grónsku (popri grónskom jazyku). Jeden z 24 oficiálnych jazykov Európskej únie. Regionálny jazyk v Nemecku (južné Šlezvicko). V rokoch 1537 – 1814 bol úradným jazykom aj v Nórsku (→ bokmål), ktoré bolo vtedy v personálnej únii s Dánskom, používal sa aj na Islande (v rokoch 1851 – 1918/44 súčasť Dánska). Hovorí ním aj časť dánskych vysťahovalcov v USA (asi 42-tis.).

Dánsky jazyk sa vyvinul v 7. – 9. stor. zo staroseverčiny a v priebehu vývoja sa najviac odchýlil od spoločnej škandinávskej normy (vplyv nemčiny a i.). Má tri nárečia: jutské, ostrovné a bornholmské. Zapisuje sa latinkou, najstaršie písomné pamiatky (9. – 11. stor.) boli zaznamenané runovým písmom. Stará dánčina mala v tejto dobe vplyv na formovanie angličtiny.