fácia

fácia [lat.] — 1. ekol. prevládanie jedného druhu v spoločenstve (vo fytocenóze);

2. geol. charakteristický súhrn vlastností sedimentu, ktoré vyplývajú z miesta jeho vzniku, podmienok usádzania a biologických daností. Vo fácii sa odzrkadľuje súhrn fyzickogeografických podmienok sedimentačného priestoru a zdrojového územia. Rozlišujú sa tri hlavné skupiny fácií: morské, ktoré sa delia na plytkomorské (supralitorálne fácie rozsiahlych plytčín vyskytujúce sa nad dosahom prílivu; eulitorálne fácie medzi čiarou prílivu a odlivu na piesčitých i skalných pobrežiach; sublitorálne fácie medzi hranicou odlivu a hĺbkou 50 m, kde preniká ešte dostatok svetla; neritické fácie po hĺbku 200 m, čo je priemerná hĺbka okraja dnešných šelfov) a hlbokomorské (batyálne fácie v hĺbkach 200 m až 2 000 m na kontinentálnom svahu; abysálne fácie rozsiahlych oceánskych plošín; hadálové fácie podmorských priekop); kontinentálne, ktoré sa delia na subakválne (riečne fácie v dolinách pri vodných tokoch; jazerné fácie so sladkovodnou faunou) a subaerické (reziduálne fácie fosílnych kôr zvetrávania; eolické fácie naviateho piesku a prachu; glaciálne fácie niekdajších i dnešných ľadovcových sedimentov; sopečno-sedimentárne fácie napr. sopečných bahnotokov); prechodné, ktoré vznikajú v oblasti prelínania morských a kontinentálnych podmienok (napr. deltové fácie, v ktorých sa prstovito prelína kontinentálne a morské prostredie; lagunárne fácie obsahujúce často evapority; brakické fácie so zníženou slanosťou; hypersalinické fácie so zvýšenou slanosťou). Jednotlivé fácie sa navzájom striedajú v horizontálnom i vo vertikálnom smere. Fácie usádzané súčasne sú izochrónne, ich vzájomné prechody sa označujú ako laterálne zamieňanie fácií. Pri vertikálnom zamieňaní fácií sa takmer vždy bezprostredne nad sebou nachádzajú tie fácie, ktoré sa vytvárali vedľa seba. Zámeny fácií nie sú vždy jednorazové ani jednosmerné.