Ewald, Johannes

Ewald, Johannes, 18. 11. 1743 Kodaň – 17. 3. 1781 tamže — dánsky básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov dánskej literatúry 18. stor. Predstavuje prechod od klasicizmu k romantizmu, pričom v tvorbe kládol dôraz na ľudskú individualitu. Inšpiroval sa dielami francúzskych klasicistických dramatikov a dielami G. W. Leibniza, W. Shakespeara, L. Sterna, H. Fieldinga a i.

V roku 1764 debutoval alegorickou prózou Chrám Šťasteny (Lykkens tempel), z ktorej vychádzal pri písaní svojej prvej klasicistickej drámy Adam a Eva (Adam og Eva, 1765). Ewaldova poézia je charakteristická romantickou citovosťou a individualizmom, napr. v intímnej básni Keď som bol chorý (Da jeg var syg, 1771). V óde Blaženosť v Rungstede (Rungsteds lyksaligheder, 1775) sa prejavil jeho nový pohľad na prírodu. Hrdinskými spevohrami Balderova smrť (Balders død, 1773) a Rybári (Fiskerne, 1779) položil základy modernej dánskej drámy. V spevohre Rybári opísal akciu na záchranu stroskotanej lode neďaleko pobrežia pri Horbæku (severne od Kodane). Jedna z jej piesní – Kráľ Kristián stál pri vznešenom stožiari (Kong Christian stod ved højen mast) sa stala dánskou národnou piesňou a kráľovskou hymnou (hudbu skomponoval Johann Hartmann).

Ewaldovým najvýznamnejším prozaickým dielom je nedokončená autobiografia Život a názory (Levnet og meninger, vyšla posmrtne 1804 – 08), v ktorej opisuje svoje dobrodružné cesty, citové vzťahy a nenaplnené ilúzie. Zobrazil portrét mladého človeka s túžbou po slobode, ktorý však uspokojením svojich túžob zároveň prichádza o životné šťastie.