evapotranspirácia

evapotranspirácia [lat.] — 1. proces vyparovania vody z pôdy a z rastlín; súbor procesov evaporácie a transpirácie. Intenzita evapotranspirácie závisí predovšetkým od dostupnosti energie potrebnej na fázovú premenu vody a od množstva vody, ktorá sa môže vypariť alebo transpirovať. Na Zemi v zásade platí, že všetka voda, ktorá spadne na zem v podobe zrážok, sa vyparí, pričom existujú značné regionálne rozdiely. Najviac zrážok sa vyskytuje v blízkosti rovníka – ročný úhrn je 1 000 až 4 000 mm, v tropických pralesoch, ktoré sa tam nachádzajú, sa ojedinele vyparí aj viac ako 1 400 mm. Minimum zrážok je v púšťových a suchých, ako aj vo vysokohorských a v polárnych oblastiach, kde je ročný úhrn menej ako 100 mm zrážok a celoročný výpar hlboko pod 100 mm. Na území Slovenska spadne ročne priemerne 730 mm zrážok, z čoho sa pomocou evapotranspirácie dostane do atmosféry 485 mm vody za rok a približne tretina (243 mm) odtečie vodnými tokmi. Priestorová premenlivosť evapotranspirácie je aj v rámci Slovenska veľká: na južnom Slovensku je evapotranspirácia až 95 % ročného úhrnu zrážok, v horských oblastiach len 35 %. Evapotranspirácia je najväčším konzumentom energie na Zemi. Energia potrebná na tento proces je asi 10 000-krát väčšia ako produkcia všetkých elektrární na Zemi;

2. celkové vyparené množstvo (výpar) vody z pôdy a rastlín.