Eriovia

Eriovia, vlastným menom Erielhonan — severoamerický indiánsky kmeň žijúci do začiatku 18. stor. na severovýchode USA, kultúrne aj jazykovo veľmi blízky Irokézom (význam 1) a Hurónom.

Eriovia sídlili na južnom brehu Erijského jazera na rozsiahlom území v oblasti dnešných štátov Ohio, Pennsylvánia a New York (od rieky Sandusky na západe po rieku Niagara na východe). Pretože sa tento región nachádzal pomerne ďaleko od pobrežných oblastí kolonizovaných bielymi osadníkmi (ako prví z Európanov s nimi prišli do kontaktu začiatkom 17. stor. Francúzi), jestvuje len málo písomných dokladov o spôsobe ich života, poznatky pochádzajú najmä z archeologických vykopávok, príp. z ústnej tradície iných kmeňov. Žili usadlým spôsobom v dlhých domoch v stálych osadách opevnených palisádami (hlavnou osadou bola Arrigha), organizovaní boli do matrilineárnych rodov. Pravdepodobne sa delili na päť podkmeňov (Gentaguetehronnonov, Riquehronnonov, Atrakwaerononov, Honniasontov a Takoulguehronnonov). Živili sa poľnohospodárstvom (najmä pestovaním kukurice, slnečnice a tabaku), lovom (jeleníky, bobry), rybolovom a zberom. Ich úhlavnými nepriateľmi boli Irokézi, s ktorými viedli takmer neustále boje (o. i. i tzv. bobrie vojny s cieľom ovládnuť obchod s kožušinami). Naopak, veľmi priateľské vzťahy mali s Wenrami a Neutrálmi, s ktorými do roku 1639 (Wenrovia), resp. do roku 1648 (Neutráli) tvorili protiirokézsku alianciu, ako aj s Monacanmi a Susquehannami, s ktorými aj obchodovali. V roku 1656 utrpeli od Irokézov zdrvujúcu porážku (napriek tomu, že v bojoch popri strelných zbraniach používali aj šípy s otrávenými hrotmi; túto techniku používali ako jedni z mála Severoamerických Indiánov), ktorá spolu s následným prenasledovaním (posledná skupina Eriov odolávala Irokézom až do 1680) prispela k ich zániku. Zvyšky kmeňa pohltili Irokézi (najmä Senekovia) alebo sa spojili s inými kmeňmi (s Hurónmi, Tionontatiami a Neutrálmi napr. vytvorili kmeňové spoločenstvo známe pod menom Wyandot či Wyandotte, → Huróni). Predpokladá sa, že erijský pôvod mali i Westovia, indiánsky kmeň sídliaci v oblasti dnešných štátov Virgínia a Južná Karolína (1680 - 81 zničení v tzv. westskej vojne Šóníami, zvyšky boli asimilované Čerokíami a Kríkmi).

Jazyk Eriov (erie) patril do severnej vetvy irokézskych jazykov, bol veľmi blízky jazyku Hurónov. Zanikol koncom 17. alebo začiatkom 18. stor. Podľa Eriov je nazvaných viacero geografických (Erijské jazero, Erijský prieplav) a i. objektov.