Huróni

Huróni, vlastným menom Ouendat, Wendat — severoamerický indiánsky kmeň, kultúrne aj jazykovo veľmi blízky Irokézom.

Huróni pôvodne sídlili na ostrove Manitoulin (hurónsky Ekaentoton) v Hurónskom jazere a okolo neho (najmä južná oblasť zálivu Georgian Bay) i na severovýchod od Ontárijského jazera (oblasť jazier Kawartha Lakes) až po údolie Rieky svätého Vavrinca. Žili usadlým spôsobom v dlhých domoch v stálych osadách opevnených palisádami (hlavnou osadou bola Ossossane), organizovaní boli do matrilineárnych rodov. Pôvodne boli animisti, od začiatku 17. stor. postupne christianizovaní jezuitskými misionármi nazývanými Čierne rúcha. Živili sa poľnohospodárstvom (najmä pestovaním kukurice, slnečnice a tabaku), lovom a rybolovom. Koncom 16. stor. vytvorili konfederáciu štyroch veľkých (Attignawantanovia, aj Attignousntanovia; Attigneenongnehacovia, aj Attingeenongnahacovia; Arendahrononovia; Tahontaenratovia, aj Tohonaenratovia) a niekoľkých menších kmeňov. Po príchode Európanov sa Huróni stali spojencami Francúzov, s ktorými v roku 1614 podpísali v Quebecu dohodu o vzájomnom obchode a spojenectve. V 17. stor. boli pre neustále boje s Irokézmi (1649 od nich utrpeli zdrvujúcu porážku) i pre rôzne epidémie takmer vyhladení. Zvyšky etnika Hurónov sa spojili s Tionontatiami, Eriami a Neutrálmi a vytvorili kmeňové spoločenstvo známe pod menom Wyandot (Wyandotte); v súčasnosti žijú v rezerváciách v kanadských provinciách Quebec a Ontário a v amerických štátoch Michigan, Oklahoma a Kansas; spolu asi 9 000 (2010).

Pôvodný spôsob života Hurónov dokumentuje a prezentuje Huronia museum (založené 1947) v meste Midland v Ontáriu. Sú známi napr. aj z románov Jamesa Fenimora Coopera.