epiteton

Text hesla

epiteton [gr.], básnický prívlastok — osobitný druh prívlastku, metaforický básnický prívlastok, ktorý na rozdiel od logického, gramatického atribútu nemení význam substantíva, ale určuje, vysvetľuje, charakterizuje, zdôrazňuje a konkretizuje nejakú vlastnosť predmetu, resp. hodnotí, vyjadruje emocionálny postoj autora k zobrazovanému javu. Epitetom môže byť každý prívlastok: substantívum (tulák vietor), adjektívum (biele dvory), adverbiá (clivo pozerá), particípiá (hviezdy padajú trblietajúc sa) a pod. Staršie poetiky rozlišujú:

epiteton constans – stály básnický prívlastok, ktorý je v stabilnom spojení s určitým substantívom, je jeho stálym znakom, vlastnosťou. Je príznačný pre antické eposy, ale i pre ľudovú epiku a lyriku: biela ruža, šíre pole, čierne oči, biele rúčky, červený ručníček, holubička sivá, zelený rozmarín, švárny šuhaj a i.;

epiteton ornans – ozdobný básnický prívlastok, ktorý oživuje, emocionálne umocňuje opisnú lyriku, ale aj neutralizuje konvenčné výrazy. Je najjednoduchšou formou trópu, metaforickým alebo metonymickým spojením. Epiteton sa neraz využíva už v názve diela: Krvavé sonety (P. O. Hviezdoslav), Cválajúce dni (J. Smrek), Živý bič (M. Urban) a pod.

Text hesla

epiteton [gr.], básnický prívlastok — osobitný druh prívlastku, metaforický básnický prívlastok, ktorý na rozdiel od logického, gramatického atribútu nemení význam substantíva, ale určuje, vysvetľuje, charakterizuje, zdôrazňuje a konkretizuje nejakú vlastnosť predmetu, resp. hodnotí, vyjadruje emocionálny postoj autora k zobrazovanému javu. Epitetom môže byť každý prívlastok: substantívum (tulák vietor), adjektívum (biele dvory), adverbiá (clivo pozerá), particípiá (hviezdy padajú trblietajúc sa) a pod. Staršie poetiky rozlišujú:

epiteton constans – stály básnický prívlastok, ktorý je v stabilnom spojení s určitým substantívom, je jeho stálym znakom, vlastnosťou. Je príznačný pre antické eposy, ale i pre ľudovú epiku a lyriku: biela ruža, šíre pole, čierne oči, biele rúčky, červený ručníček, holubička sivá, zelený rozmarín, švárny šuhaj a i.;

epiteton ornans – ozdobný básnický prívlastok, ktorý oživuje, emocionálne umocňuje opisnú lyriku, ale aj neutralizuje konvenčné výrazy. Je najjednoduchšou formou trópu, metaforickým alebo metonymickým spojením. Epiteton sa neraz využíva už v názve diela: Krvavé sonety (P. O. Hviezdoslav), Cválajúce dni (J. Smrek), Živý bič (M. Urban) a pod.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Epiteton [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/epiteton