elevácia

elevácia [lat.] — pohyb nahor, dvíhanie, zdvih; geomorfol. vyvýšenina, vypuklá forma georeliéfu s väčšou nadmorskou výškou ako výšky okolia. Má tvar chrbta, hrebeňa, kužeľa, kopuly alebo klenby, v závislosti od amplitúdy reliéfu sa označuje ako pahorok, kopec, vrch a i. Vzniká tektonickými pohybmi (antiklinálne chrbty, tektonické klenby, hraste, klenbohraste ap.), vulkanickou činnosťou (sopky, vulkanické klenby, ihly a i.), pri eróznej činnosti odnosom okolitých hornín (rôzne tvrdoše, napr. bradlá a príkrovové trosky, obtočníky, nunataky a i.) alebo akumulačnou činnosťou vetra (duny), ľadovcov (morénové valy, sandre) alebo riek (štrkové ostrovy). Opakom je depresia.