elektrolyzér

elektrolyzér [gr.], elektrochemický reaktor — zariadenie, v ktorom prebieha chemická reakcia pri prechode jednosmerného elektrického prúdu cez roztoky alebo taveniny elektrolytov (→ elektrolýza). V technickej praxi sa skladá z vane naplnenej elektrolytom, v ktorom sú ponorené najmenej dve kovové alebo uhlíkové elektródy. Katódový a anódový priestor môže byť oddelený diafragmou. Po privedení elektrického prúdu s dostatočne veľkým napätím na elektródy začne medzi nimi prechádzať prúd spôsobujúci chemickú premenu. Na katóde (zápornej elektróde) nastáva redukcia, vylučujú sa elektropozitívne zložky (kovy, vodík), na anóde (kladnej elektróde) oxidácia, vylučujú sa elektronegatívne zložky, napr. molekuly halogénov. Vaňa elektrolyzéra býva najčastejšie zhotovená z ocele, zriedkavejšie z kameniny, porcelánu, skla, olova, PVC a i. Elektródy (tuhé alebo kvapalné – ortuť, roztavené kovy) sú umiestnené čo najbližšie pri sebe, aby sa zabránilo stratám elektrickej energie spôsobeným odporom elektrolytu. Konštruujú sa ako monopolárne (každá elektróda je len katódou alebo len anódou) alebo ako bipolárne (jedna strana elektródy pracuje ako katóda, druhá ako anóda), čo sa dosiahne zaradením viacerých elektród za sebou a privedením prúdu len do dvoch krajných. Elektrolytom môže byť vodný roztok solí, hydroxidov a kyselín, ale aj roztavené soli. Elektrolyzéry sa využívajú najmä v hutníctve pri výrobe a čistení kovov (→ elektrolytická rafinácia) a pri pokovovaní predmetov, v chemickom priemysle pri výrobe chlóru a hydroxidu sodného (elektrolýzou vodného roztoku chloridu sodného; ako vedľajší produkt sa získava vodík), veľmi čistého vodíka (elektrolýzou vody) a i.