Dobrá Voda

Dobrá Voda — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji vo vnútrohorskej kotline v severnej časti Malých Karpát v Dobrovodskom krase, 248 m n. m.; 787 obyvateľov (2024). Východná časť je budovaná prevažne triasovými vápencami, západná časť väčšinou mladotreťohornými zlepencami a pieskovcami. Územie je zalesnené dubovými, bukovými a ihličnatými lesmi, kotlina je odlesnená. Do katastra zasahuje CHKO Malé Karpaty (→ Malé Karpaty), nachádza sa tam PR Slopy, zriadená na ochranu skalných a sutinových typov geobiocenóz s výskytom xerotermofytov (vyhlásená 1993, rozloha 154 ha). Obec leží na tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetraseniami (jedno z najaktívnejších seizmických území Slovenska v 20. stor.).

Dobrá Voda je cestou III. triedy spojená s Dechticami.

Písomne je doložená v roku 1394 ako Jokew, 1436 Dobrawoda, 1697 Dobravoda, 1773 Jokő, Guttenstein, Dobra Woda, 1786 Dobrá Woda, Jó-Kő, 1808 Jókő, Jókeő, Dobrá Woda, v rokoch 1863 – 1913 Jókő, v roku 1920 Dobrá Voda.

Obec sa vyvinula z osady pod hradom, ku ktorému aj patrila, bola centrom Dobrovodského panstva. V 15. stor. dostala výsady mestečka s právom výročných jarmokov, v pol. 16. stor. sa v obci usadili habáni. Od roku 1843 v Dobrej Vode žil bernolákovský básnik Ján Hollý, ktorého tam v roku 1843 navštívili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, aby s ním konzultovali pravidlá novej kodifikácie spisovnej slovenčiny. V roku 1906 postihlo obec zemetrasenie, ktoré poškodilo domy v obci aj kostol. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna a kamenárstvom, habáni výrobou keramiky, v obci bolo niekoľko mlynov. Po 1. svetovej vojne boli zachované remeslá (kamenárstvo, povrazníctvo, džbankárstvo) a v prevádzke bolo niekoľko píl a do 2. polovice 20. stor. aj chemická továreň.

Archeologické nálezy: osídlenie z paleolitu, neolitu a eneolitu (lengyelská a badenská kultúra), pohrebisko z veľkomoravského obdobia.

Stavebné pamiatky: zrúcaniny hradu Dobrá Voda. Vznikol po roku 1262 pravdepodobne v pôvodnom chotári Chtelnice a bol kráľovským majetkom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, keď už patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1394 ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval Štiborovi I. zo Štiboríc; v tom období patrili k hradnému panstvu okolité dediny, napr. dnešná Chtelnica, Dechtice, Dobrá Voda, Kátlovce, Pečeňady a i. V rokoch 1436 – 1567 patril hrad aj s panstvom Orságovcom, ktorí hrad opevnili na západnej strane predhradím s hranolovou bránou a baštou a neskôr vybudovali veľké predhradie s troma baštami, od roku 1584 patril Erdődiovcom a od roku 1855 Pálfiovcom. Začiatkom 18. stor. bol obliehaný a ťažko poškodený povstaleckými vojskami Františka II. Rákociho, v roku 1762 vyhorel a neskôr po čiastočnej oprave slúžil ako väznica pre poddaných. Začiatkom 19. stor. spustol, dodnes sa zachovali len múry hradného paláca, kaplnky a opevnení. Ďalšie pamiatky: barokový pranier (1718), baroková kaplnka Najsvätejšej Trojice (1730), baroková Pieta (1748, pred kostolom), klasicistický rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (1788 – 1820, pravdepodobne v miestach staršieho gotického kostola, 1906 pri zemetrasení poškodený, obnovený 1907), pri kostole budova starej pamätnej fary (1820, obnovená 1875 a kompletne zrekonštruovaná 1996 – 97) s pamätnou tabuľou (1935) a za farou Pamätný dom (1. polovica 19. stor.) s pamätnou izbou J. Hollého (sprístupnená 1985), na cintoríne náhrobník J. Hollého s bustou od Ladislava Júliusa Dunajského (1854 odhalený, 1986 nahradený kópiou a originál umiestnený do Pamätného domu J. Hollého), súbor originálnych kamenných náhrobníkov z 2. polovice 18. – 1. polovice 20. stor., ktoré vytesali miestni kamenári, najstaršie v štýle zľudoveného baroka, a Pomník padlým vojakom Červenej armády (po 1945).