Digesta Iustiniani

Text hesla

Digesta Iustiniani [jus-; lat.], aj Pandekty, Pandectae — najdôležitejšia a najrozsiahlejšia časť justiniánskej kodifikácie rímskeho práva (→ Corpus iuris civilis) obsahujúca fragmenty spisov 39 právnikov prevažne z klasického obdobia rímskeho práva. Kodifikačné práce začala na pokyn Justiniána I. Veľkého 17-členná komisia 15. 12. 530 s cieľom ukončiť ich o desať rokov, cisár však už 16. 12. 533 uzavrel celé dielo konštitúciou Tanta (gr. Dédoken) a 30. 12. 533 nadobudlo účinnosť. Komisia preštudovala asi 1 625 kníh starej právnickej literatúry s viac ako troma miliónmi riadkov, pričom mala oprávnenie prispôsobiť prevzaté texty novým hospodárskym a sociálnym pomerom (interpolatio). Justiniánova zákonodarná aktivita je hodnotená rozporne, niektorí autori mu kladú za vinu zánik klasickej právnickej literatúry, iní ho pokladajú za záchrancu bohatstva rímskoprávnej učenosti.

Digesta Iustiniani sa rozdeľujú na 50 kníh, ktoré sa delia na tituly (okrem kníh 30 – 32) s osobitnými rubrikami vymedzujúcimi ich predmet (432 titulov). Každý titul obsahuje fragmenty z diel právnikov s uvedením autora a názvu diela (9 142 fragmentov), väčšie fragmenty pozostávajú z paragrafov. Najhodnotnejší rukopis sa od 12. stor. nachádzal v Pise. Keď ju v roku 1406 obsadili Florenťania, rukopis odniesli ako vzácnu korisť do Florencie (littera Florentina). Tam ho najprv uschovávali v Palazzo Vecchio, neskôr bol prenesený (1786) do Lorenzovskej mediciovskej knižnice.

Text hesla

Digesta Iustiniani [jus-; lat.], aj Pandekty, Pandectae — najdôležitejšia a najrozsiahlejšia časť justiniánskej kodifikácie rímskeho práva (→ Corpus iuris civilis) obsahujúca fragmenty spisov 39 právnikov prevažne z klasického obdobia rímskeho práva. Kodifikačné práce začala na pokyn Justiniána I. Veľkého 17-členná komisia 15. 12. 530 s cieľom ukončiť ich o desať rokov, cisár však už 16. 12. 533 uzavrel celé dielo konštitúciou Tanta (gr. Dédoken) a 30. 12. 533 nadobudlo účinnosť. Komisia preštudovala asi 1 625 kníh starej právnickej literatúry s viac ako troma miliónmi riadkov, pričom mala oprávnenie prispôsobiť prevzaté texty novým hospodárskym a sociálnym pomerom (interpolatio). Justiniánova zákonodarná aktivita je hodnotená rozporne, niektorí autori mu kladú za vinu zánik klasickej právnickej literatúry, iní ho pokladajú za záchrancu bohatstva rímskoprávnej učenosti.

Digesta Iustiniani sa rozdeľujú na 50 kníh, ktoré sa delia na tituly (okrem kníh 30 – 32) s osobitnými rubrikami vymedzujúcimi ich predmet (432 titulov). Každý titul obsahuje fragmenty z diel právnikov s uvedením autora a názvu diela (9 142 fragmentov), väčšie fragmenty pozostávajú z paragrafov. Najhodnotnejší rukopis sa od 12. stor. nachádzal v Pise. Keď ju v roku 1406 obsadili Florenťania, rukopis odniesli ako vzácnu korisť do Florencie (littera Florentina). Tam ho najprv uschovávali v Palazzo Vecchio, neskôr bol prenesený (1786) do Lorenzovskej mediciovskej knižnice.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 22. augusta 2019.

citácia

Digesta Iustiniani [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/digesta-iustiniani