diferenciálny prevod

diferenciálny prevod, prevod s diferenciálnym zapojením, prevod s vetvením výkonu — spôsob prenosu výkonu v hnacej sústave vozidiel a pracovných strojov, pri ktorom sa tok výkonu rozdeľuje jednoduchým ozubeným prevodom na dve vetvy. Jedna vetva je mechanická s ozubenými prevodmi, ktoré zabezpečujú stály alebo stupňovito meniteľný prevodový pomer, druhá vetva regulačná, v ktorej je zaradený plynulo regulovateľný prevod, napr. regulovateľný hydrostatický prevod, hydrodynamický menič alebo plynulo meniteľný mechanický prevod (variátor). Výkon z dvoch vetiev sa pred výstupom z diferenciálneho prevodu sčítava diferenciálom. Je možné aj opačné riešenie – rozdelenie výkonu na vstupe diferenciálom do dvoch vetiev a súčet výkonov na výstupe jednoduchým ozubeným prevodom.

Zmenou otáčok v regulačnej vetve sa menia aj výstupné otáčky prevodu. Prevodová sústava s diferenciálnym zapojením môže pracovať v troch režimoch – výkon tečie:

a) čisto regulačnou vetvou (napr. pri rozbehu),

b) v diferenciálnom zapojení sa rozdeľuje medzi mechanickú a regulačnú vetvu (plynulá regulácia výstupných otáčok),

c) čisto mechanickou vetvou (so stálym prevodom).

Všeobecne používané hydrostatické a hydrodynamické prevody majú vo väčšine prevádzkovej oblasti horšiu účinnosť ako mechanické (ozubené) prevody. V prípade diferenciálneho prevodu tečie regulačnou vetvou menšia časť výkonu, preto je oproti čisto hydrostatickému prevodu alebo hydrodynamickému meniču výsledná účinnosť vyššia. Oproti čisto mechanickým prevodom má zasa výhodu v plynulej regulácii výstupných otáčok. Diferenciálne prevody sa používajú v hydrodynamických prevodovkách autobusov a železničných dieselhydraulických motorových vozňov, ako hydromechanické bezstupňové prevodovky (s regulačným hydrostatickým prevodom) traktorov a pracovných strojov i ako smerové ústrojenstvo pásových vozidiel.