dielňa

dielňa —

1. priestor na vykonávanie remeselnej alebo priemyselnej výroby. Zariadenie dielne tvoria nástroje, náradie a stroje;

2. jedna z organizačných foriem závodu alebo podniku;

3. umeleckoremeselné prostredie plniace aj funkciu výučby. Inštitúcia umeleckých dielní sa formovala už v staroveku, vrchol dosiahla v stredoveku, keď sa dielne vytvárali v kláštoroch, pri biskupstvách alebo na kráľovských dvoroch a vznikali aj putovné dielne. Špecializovali sa na rozličné umelecké činnosti – od ručného písania, zdobenia a viazania kníh až po realizáciu nástenných malieb. Každú z nich viedol majster, ktorému pomáhali tovariši a učni. Renesancia priniesla postupné strácanie anonymity dielenskej tvorby, prestávalo sa hovoriť o dielni ako celku a vyzdvihoval sa umelecký vklad majstra. Súviselo to so zmenou spoločenského postavenia umelca, ktorý sa v záujme slobodnejšej umeleckej sebarealizácie postupne vymaňoval z pevnej hierarchie dielní, cechov a hút.

V súčasnosti sa pojem dielňa používa v oblasti reštaurovania, konzervácie a úžitkového umenia (v maľbe, sochárstve, architektúre a vo fotografii sa používa pojem ateliér), ako aj na označenie odborných seminárov a diskusií. Zaužívanou praxou je vytváranie dočasných tematických umeleckých – tvorivých dielní (workshop), ktorých účelom je osvojenie si umeleckých techník a postupov, štúdium a prezentácia.