diazóniové soli

diazóniové soli — organické zlúčeniny, v ktorých molekule sa skupina N₂⁺ priamo viaže na alkylový alebo arylový zvyšok a na vznikajúci katión sa iónovou väzbou viaže anión X⁻, najčastejšie zvyšok silnej kyseliny, napr. Cl⁻, HSO₄⁻, NO₃⁻. Alifatické diazóniové soli sú veľmi nestále a už pri teplote okolo 0 °C sa rozkladajú na karbokatióny a dusík. Aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie a dá sa s nimi pracovať aj pri vyšších teplotách (až okolo 10 °C, niekedy aj viac). Známy je napr. benzéndiazóniumchlorid, ktorý je stálejší ako benzéndiazóniumhydroxid. Diazóniové soli sa pripravujú diazotáciou amínov. Využívajú sa v organickej syntéze pri príprave derivátov aromatických zlúčenín (→ Sandmeyerova reakcia). V technickej praxi sú medziproduktmi pri výrobe farbív (→ kopulácia), napr. metyloranže.