Diakovce
Poloha
Mapa obce
Diakovce, maď. Deáki — obec v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji na pravom brehu Váhu, 115 m n. m.; 2 380 obyvateľov (2024), 42,2 % slovenskej, 51,7 % maďarskej národnosti (2021). Územie je v podloží budované treťohornými uloženinami pokrytými hrubými štvrtohornými riečnymi nánosmi, má rovinný reliéf, je odlesnené. V obci je termálne kúpalisko. Vo výstavbe je priemyselný park.
Obec je cestami III. triedy spojená so Šaľou, s Tešedíkovom, Hornými Salibami, Matúškovom a Topoľnicou. Prechádza ňou železniční trať Šaľa – Neded.
Písomne doložená je obec v roku 1002 ako Waag, 1102 Uaga, 1138 Sala, 1187 Vag, 1212 Salá et Wac, 1226 due ville clericorum in Sala, 1236 Sala nunc dyaky, v rokoch 1237 – 40 Dyaqui, v roku 1297 Deaky, 1773 Deáki, Deakowcze, 1786 Deáki, Diakowce, 1808 Deáki, Diákowce, v rokoch 1863 – 1913, 1938 – 45 Deáki, v roku 1920 Deakovce, v rokoch 1927 – 38, 1945 – 48 Diakovce, Deáki, v roku 1948 Diakovce.
Diakovce patria medzi najstaršie obce na Slovensku. Od začiatku 11. stor. boli majetkom benediktínskeho opátstva v Pannonhalme, ktoré tam postavilo svoj pobočný kláštor (cella); pravdepodobne boli miestom vzniku Prayovho kódexu z rokov 1192 – 95. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, slovanské sídlisko z veľkomoravského obdobia.
Stavebné pamiatky: neskororománsky trojloďový rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej (začiatok 13. stor., 1228 vysvätený nitrianskym biskupom Jakubom,1872 – 75 prestavaný a zväčšený o neorománsku prístavbu na Z, 1939 – 40 upravovaný, nástenné maľby z 1938 – 41) na južnej strane s kaplnkou sv. Štefana (pravdepodobne pôvodný benediktínsky románsky Kostol sv. Martina spomínaný 1102), klasicistický reformovaný tolerančný kostol (1786), evanjelický kostol (1969), klasicistická kaplnka (koniec 18. stor.), klasicistický trojičný stĺp (1805), kalvária (koniec 19. stor.).