Devínska Nová Ves
Poloha
Mapa mestskej časti
Devínska Nová Ves — mestská časť v severozápadnej časti Bratislavy (Bratislava IV) na hranici s Rakúskom v Borskej nížine (súčasť Záhorskej nížiny), južnou časťou katastra zabieha do masívu Devínskej Kobyly, 158 m n. m.; 17-tis. obyvateľov (2024). V katastri je NPR Devínska Kobyla s náučným chodníkom a neogénnou paleontologickou lokalitou Sandberg a PR Štokeravská vápenka, ktorá je významnou geologickou, paleontologickou a antropologickou lokalitou.
V Devínskej Novej Vsi je automobilový závod Volkswagen Slovakia a. s. s testovacou dráhou.
Písomne je doložená v roku 1539 ako Wyfalw, 1773 Divin-Uj-Falu, Dévén-Uj-Falu, Theeben-Neudorf, Nowa Wass, 1786 Diwén-Ujfalu, 1808 Devény-Újfalu, Theben-Neudorf, Nowá Wes, v rokoch 1863 – 1913 Dévényújfalu, v roku 1920 Devínska Nová Ves, 1972 pričlenená k Bratislave.
Devínska Nová Ves patrila medzi poddanské osady devínskeho panstva. V 16. stor. nastal do obce prílev chorvátskeho obyvateľstva (obec spomínaná i ako Chorvátska Nová Ves), od 16. stor. slúžila ako tridsiatková stanica, v ktorej sa kontroloval vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V 19. stor. boli založené prvé podniky (vápenka, tehelňa, pálenica), začiatkom 19. stor. počas prechodu napoleonských vojsk bola obec spustošená, v roku 1831 ju zasiahla morová epidémia (zomrelo 107 obyvateľov), v rokoch 1849, 1866 a 1880 čiastočne vyhorela. Od roku 1838 slúžil most v Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu na pravidelné spojenie Bratislavy a Viedne (konská železnica), od roku 1848 je v prevádzke železničná trať Bratislava — Devínska Nová Ves — Marchegg — Viedeň, neskôr sa obec rozvíjala ako malé mestečko. V roku 1875 sa v Devínskej Novej Vsi zišiel zjazd rakúskej sociálnej demokracie po jeho rozohnaní v Marcheggu. V 80. rokoch 20. stor. nastala v obci výstavba sídlisk. Je v nej zachované chorvátske etnikum so živým chorvátskym jazykom (od 1989 každoročné stretnutia Chorvátov zo Slovenska, z Rakúska, Maďarska a Chorvátska).
Archeologické nálezy: sídliská z bronzovej, halštatskej, mladšej laténskej a rímskej doby, veľkomoravské hradisko a sídlisko, poveľkomoravské sídliská, pohrebiská z mladšej bronzovej doby, z obdobia sťahovania národov, avarského kaganátu (birituálne pohrebiská, jazdecké hroby) a veľkomoravské obdobia.
Stavebné pamiatky: renesančný rímskokatolícky Kostol Sv. Ducha (začiatok 16. stor., upravený v 16. a 18. stor.), klasicistická budova tridsiatkovej stanice (18. stor., dnes radnica), budova parnej tehelne (1891).